Denník N

Môžete byť hviezdou na YouTube a považovať svoju prácu za umelecké dielo?

Erik Sikora. Foto N - Vladimír Šimíček
Erik Sikora. Foto N – Vladimír Šimíček

Erik Sikora na sebe skúma fungovanie umelca v dobe internetu.

V roku 2013 Erik Sikora zverejnil video o svojom rezidenčnom pobyte v Rotterdame. Presnejšie, v tamojšej Creative Factory. Čiže na mieste, kde pracujú mladí kreatívni ľudia a snažia sa o to, aby vytvárali úspešné produkty.

Sikora vo videu prezentuje biznisové nápady, ktoré počas pobytu vymyslel: Masáž chrbta pomocou Tic Tac cukríkov. Koncept reštaurácie s esteticky zaujímavým jedlom, určeným nie na konzum, ale na pozeranie. Stolovú hru s farebnými cukrárenskými guľôčkami. A – podľa neho najlepšiu ideu – súťaženie medzi ovcou, ktorá žuje trávu, a človekom, ktorý ju pritom sníma kamerou. O to, kto dlhšie vydrží.

Absurdnosť týchto plánov karikuje stav, do ktorého sa dostalo vnímanie kreativity. Sikora blúdi pod motivačnými tabuľami (Believe in yourself! Work hard, play hard!) a necháva si rozprávať o tom, ako zo seba urobiť značku. A prečo sa tešiť z možnosti flexibilnej práce z domu alebo z kaviarne. Vypočuje si, že predať sa dá všetko. Čiže aj ovca, ktorá žuje trávu.

To je Sikorov plán – oblieka sa do roly naivného (ale veľmi vnímavého) pozorovateľa, ktorý svojimi zdanlivo nezmyselnými či smiešnymi počinmi hovorí niečo o svete. Všíma si, hrá sa, ukája zvedavosť a pud tvoriť, zabáva nás a pri tom odkrýva vážne a podstatné veci.

Je toto úloha umenia? Cíti sa byť umelcom? Jeho (opätovná) účasť vo finále Ceny Oskára Čepana poskytla príležitosť porozprávať sa o tom.

YouTube a umenie

Pripraviť sa na interview s Erikom Sikorom je výzva. Neviete, kde začať a kde skončiť, máte do činenia s produktívnym monštrom a kvantami materiálu. Nakoniec sa stratíte v desiatkach videí, ktoré zverejnil na YouTube. V momente, keď sa stretávame v Košiciach, mám plnú hlavu, tisíc otázok a jeden nápad, ako začať.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie