Denník N

Žuvačky a ľudské životy

Ak prijmeme 785 ľudí utekajúcich pred vojnou, nič nezmeníme na tom, že milióny ďalších budú trpieť. Každý zachránený život sa však počíta.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za KDH

V posledných dňoch sa na sociálnych sieťach šíri video „Imigrácia, svetová chudoba a žuvačky“, v ktorom Roy Beck z americkej neziskovky lobujúcej za obmedzenie imigrácie do USA presviedča ľudí, že prisťahovalectvo z chudobných krajín do bohatých nikdy nemôže vyriešiť problém chudoby vo svete, a teda ani odstrániť príčiny migrácie.

Obrovské počty ľudí žijúcich v podmienkach extrémnej chudoby, tak ako ju definuje OSN, výstižne ilustruje guľatými žuvačkami. Žuvačiek sú stovky, možno tisíce, no len dve či tri majú to šťastie, že ich Beck vezme z veľkej nádoby a dá do malého pohára, symbolizujúceho prisťahovalecké kvóty v USA.

https://www.youtube.com/watch?v=KPgKGQrzoDU

V tom, čo Beck tvrdí – a video tak výrečne znázorňuje – má, samozrejme, pravdu. Imigrácia nerieši chudobu vo svete. Pravdepodobne ju dokonca zhoršuje, respektíve odďaľuje prípadné zlepšenie, pretože odchádzajú predovšetkým tí vzdelanejší, šikovnejší, schopnejší. Tí, ktorí by mohli svojej krajine najviac pomôcť vymaniť sa z chudoby.

Ľudia, ktorí na sociálnych sieťach toto video zdieľajú a posielajú svojim známym, akoby chceli povedať: Pozrite sa, prijímať utečencov nemá žiaden zmysel. Slovensko nevyrieši problémy zemegule, no pri nezmyselnej snahe riskuje bezpečnosť vlastných občanov, fyzickú, ale aj tú sociálnu. Máme dosť dôchodcov, nezamestnaných, chorých; máme dosť vlastných problémov a vlastnej chudoby. Nič svetu nedlžíme, nič nedlžíme ani Talianom a Grékom, a už vôbec nie nejakým moslimom. Nech sa postará niekto iný, toto sa nás netýka.

V júli 1939 napísal americký senátor Robert Taft list svojej voličke, pani Cortovej zo štátu Ohio, ktorá ho žiadala o podporu prijatia 20-tisíc židovských detí z Európy nad rámec prisťahovaleckých kvót. Taft jej žiadosť odmietol. Argumentoval v podstate rovnako: Amerika má dosť vlastných chudobných detí, o ktoré sa treba postarať; keď deti dospejú, budú konkurovať rodeným Američanom na trhu práce a zvyšovať nezamestnanosť; Amerika už aj tak prijala viac imigrantov z Európy, než pôvodne plánovala, prispieva viac, než zodpovedá jej podielu. A keďže je kruté a neľudské odtrhnúť deti od rodičov, časom by bolo určite treba umožniť príchod aj im.

Senátor Taft poznal prieskumy. Podľa nich 61 percent Američanov v roku 1939 odmietalo prijatie týchto židovských detí z Nemecka, sedem mesiacov po neslávne známej Krištáľovej noci. Podľa včera zverejneného prieskumu 70,1 percenta Slovákov odmieta prijať žiadateľov o azyl z vojnou rozvrátenej Sýrie a totalitnej Eritrey.

Áno, Slovensko nevyrieši problém chudoby vo svete. Naša armáda nezastaví teroristov Islamského štátu ani vojská Bašára al-Asada. Naše loďstvo nezachráni nešťastníkov topiacich sa vo vlnách Stredozemného mora. A prijatie 785 ľudí hľadajúcich ochranu a nový domov nezmení nič na tom, že ďalšie milióny budú aj naďalej čeliť smrti, hladu a násiliu. Ale to neznamená, že to nemá zmysel. Pretože každý jeden zachránený ľudský život sa ráta.

Podľa riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernarda Priecela si Slovensko v roku 2004 poradilo s 11500 žiadateľmi o azyl. Prečo sa teda v roku 2015 tak strašne bojíme tých niekoľkých stoviek?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie