Obdobie zlej nálady: november
V roku 1989 bol pre nás Západ majákom, ale dnes aj tam majú čoraz väčšiu spoločenskú podporu figúry s východnými maniermi.
Keď myslím na Nežnú revolúciu, vždy si spomeniem na poviedku Kálmána Mikszátha o dedinskom kováčovi, ktorý nielen podkúva kone, ale nožíkom bez problémov vyoperuje aj sivý zákal. Keď sa o operáciách dozvie známy profesor, pozve ho na svoju očnú kliniku operovať ťažký prípad. Po úspešnej operácii profesor felčiarovi detailne vysvetlí, aký komplikovaný a nebezpečný úkon práve vykonal. Vtedy sa mu roztrasú ruky a už nikdy nenaberie odvahu operovať.
Neraz mám pocit, že aj my sme sa s odvahou felčiara pustili do procesu známeho ako Nežná revolúcia. Neuvažovali sme nad tým, do akých komplikovaných vecí sa púšťame. Jednoducho sme robili to, čo bolo treba robiť. Len čo sa však objavili negatíva, ktoré sprevádzajú demokraciu, zneisteli sme.
Pravda, našli sa i takí, ktorí a priori uvažovali inak. Keď sme koncom novembra organizovali demonštráciu, mnohí kolegovia ma poslali do teplých krajín. Jeden vravel, že nechce skončiť s guľkou v zadku, druhý pochybovačne krútil hlavou: S touto zberbou chcete budovať demokraciu?
O zbabelosti len toľko, že časť dnešných odvážnych vtedy čušala ako voš pod chrastou. Druhý postreh je však sčasti pravdivý. Zmenu
