Denník N

Dnes je oveľa osobnejšia a odvážnejšia. Katarína Máliková vydáva album Postalgia (+audio)

Zásadná zmena hudby aj imidžu - Katarína Máliková dnes a v období debutu Pustvopol pred tromi rokmi. Foto - Barbora Dolinajová, František Hereta
Zásadná zmena hudby aj imidžu – Katarína Máliková dnes a v období debutu Pustvopol pred tromi rokmi. Foto – Barbora Dolinajová, František Hereta

Vypočujte si v predpremiére jednu z najočakávanejších slovenských nahrávok.

Nostalgia. Ostalgia. Tieto slová ste už pravdepodobne počuli, Postalgiu však ešte nie. Tak sa totiž volá novinka Kataríny Málikovej, ktorá vychádza tento týždeň. Pri hľadaní vhodného názvu pre nové piesne prišla práve na tento novotvar a dobre ním vystihla, kam sa posunula.

Čo to teda vlastne Postalgia je? „Jemná, zahmlená no veľmi silná spomienka na niečo, čo sa nestalo. Objavuje temné zákutia ženskej duše, efemérnosť romantických vzťahov, minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú.“

Už sa nedá ísť späť

Keď niekto vydá taký výrazný debut, ako sa jej podarilo s Pustvopolom (2016), s druhým albumom sa spájajú veľké očakávania. Po nahrávke, ktorá získala tri ceny Radio_Head Awards (Debut roka, najlepšia nahrávka worldmusic/folk a Album roka/cena kritikov) a výrazne zabodovala aj v hitparáde Worldmusic Charts Europe, mohla pokračovať rovnakým smerom. Lenže za tri roky sa dá veľa toho zažiť a špeciálne mladý umelec nemusí ísť na istotu, len opakovať osvedčené veci. A presne toto zachytáva Postalgia. Úplne inú Katku Málikovú. V témach osobnejšiu, v kompozícii aj vo zvuku oveľa odvážnejšiu.

„Je to veľmi smutný album. Ako keď sa pozrieš cez kľúčovú dierku na to, ako sa 29-ročnej mladej žene skončilo detstvo, zažila prvé vážnejšie sklamania, straty, smrť blízkych ľudí. Zároveň hľadá správny spôsob, ako má brať život, osciluje medzi cynizmom a vierou, až nakoniec nepríde na žiadnu odpoveď, iba na to, že žije. Ústrednou témou už nie je žiadny koncept, iba subjektívne prežívanie svojho života – neprikrášleného, no krásneho v jeho šialených kontrastoch. V jeho krutej surovosti, aj tej najkrehkejšej nehe,“ tvrdí autorka.

Zabudnite na Nevestu hôľ a worldmusicovú princeznú. Dnes spieva inak, o iných témach a s inou hudbou. Preč sú flauty, harmonika a práca s folklórnymi prvkami, tú prenechala iným, ktorých je na Slovensku dosť. Toto je najmä o nej samotnej, o Kataríne Málikovej dnes. O tom, čím si prešla za posledné tri roky.

Postalgia je album postavený na elektronike, na syntetizátoroch a efektoch, ale zároveň aj na akustickom klavíri a na postupoch výraznejšie prezrádzajúcich klasické skladateľské vzdelanie. Plus oveľa viac štúdiová produkcia než živé hranie s kapelou. Automaticky sa núka podobnosť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie