Denník N

Zrušený klimatický samit a úloha Slovenska v klimatickej diplomacii

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Najbližších 13 mesiacov rozhodne o úspešnosti medzinárodného boja za klímu. OSN chystá dva kľúčové klimatické samity a úlohou našej diplomacie musí byť posilnenie ducha spolupráce. 

Dominik Hatiar a Ivan Štefunko, koalícia PS/SPOLU

Po minulom týždni sa javí, že svet stráca Latinskú Ameriku v boji za klímu a pralesy. Brazília minulý rok odriekla organizáciu svetového klimatického samitu COP25, jej nový prezident Jair Bolsonaro totiž popiera vedecké poznatky o klimatickej zmene. Samit sa preto presunul do Čile. Miestna vláda však minulý týždeň samit odriekla pre občianske nepokoje v krajine, spôsobené nepodarenými reformami, chudobou a rastúcimi nerovnosťami. Ich spúšťačom bolo zdraženie cien lístkov v metre.

Boju za spravodlivú politiku, ktorá rešpektuje ľudí, ich prácu, práva a dôstojnosť, rozumieme. V týchto prioritách totiž nachádzame množstvo paralel s naším programom Bod Zlomu. OSN sa nakoniec podarilo COP25 presunúť do Madridu, zostáva dúfať, že sa ho tam zúčastnia aj naši ministri a ústavní činitelia.

Čo na to Slovensko?

Minulý rok klimatický samit v Poľsku naša vláda zanedbala. Napriek tomu, že sa konal v Katoviciach, ktoré sú len päťdesiat kilometrov od našich hraníc, neprišiel ani jeden z našich vtedajších ústavných činiteľov. Slovensko zastupoval štátny tajomník Norbert Kurilla.

Bola to podobná diplomatická blamáž, ako keď stál Richard Raši po boku Merkelovej, Macrona a Trumpa na oslavách 75. výročia vylodenia v Normandii. Iba s tým rozdielom, že tu nešlo o spomienkovú udalosť, ale o vecné rokovania ku najväčšej svetovej výzve, akej čelíme.

Prečo je to dôležité?

Cieľom parížskej klimatickej dohody je udržať otepľovanie do roku 2100 na úrovni 1,5 až 2 stupne Celzia. Národné záväzky štátov v rámci dohody sú pre naplnenie tohto cieľa nepostačujúce. Samit v Čile mal slúžiť ako odrazový mostík pre rozhodujúcu konferenciu COP26 v Glasgowe, kde svet čaká kompletná inventúra dnešných klimatických plánov jednotlivých štátov. Cieľom COP26 by mala byť uhlíková neutralita do roku 2050 pre štáty OECD, ale aj nastavenie trajektórie k tomuto cieľu pre zvyšok sveta.

Slovensko by tu malo spraviť všetko pre to, aby pomohlo 189 štátom dosiahnuť tieto záväzky. Klimatické samity sú jediným miestom, kde môžu štáty rokovať o svojom úsilí spravodlivo znižovať skleníkové plyny. Ich rušenie a presúvanie tieto snahy ohrozuje.

Priložme ruku k dielu

V prípade účasti koalície PS/SPOLU v budúcej vláde bude environmentálna diplomacia jednou z našich  priorít. Vďaka nízkym emisiám v elektroenergetike, zatváraniu baní, ale aj vďaka záujmu slovenskej prezidentky o túto tému dokáže byť Slovensko inšpiráciou pre bývalé krajiny východného bloku. Práve naši susedia ako Ukrajina, Poľsko či Česko ostávajú závislými od uhlia, ktorého spaľovania sa svet musí zbaviť čo najskôr.

V praxi to bude znamenať aj to, že slovenskí ekonomickí diplomati budú vyberaní tak, aby dokázali sprostredkovať hospodárske príležitosti aj v otázkach zeleného rozvoja. S pomocou našich europoslancov budeme taktiež podporovať snahy novej Európskej komisie vytvoriť tlak na ostatné štáty a znečisťovateľov.

Klímu bez sociálnej spravodlivosti nezachránime

Nesmieme ale zabúdať na svoje domáce úlohy. Protesty v Čile sú po francúzskych „žltých vestách“ ďalším príkladom toho, že klimatickú politiku nemožno realizovať sociálne necitlivým spôsobom. Nepokoje vo Francúzsku sa začali kvôli návrhu na vyššie zdanenie pohonných hmôt, v Čile kvôli zdražovaniu verejnej dopravy.

Nie každý môže za klimatickú zmenu rovnakým dielom, nie každý dokáže uniesť akékoľvek opatrenia. To musí byť zohľadnené pri prerozdeľovaní ich finančnej záťaže. Tá by mala vychádzať z princípu „znečisťovateľ platí“ a citlivo pristupovať k nízkopríjmovým skupinám obyvateľov, ktoré majú spravidla najmenší podiel na klimatickej zmene, ale sú jej negatívnymi vplyvmi postihované najčastejšie.

Na tomto princípe musí stáť aj energetická politika. Chceme zmeniť  legislatívu tak, aby viac investícií putovalo do zelených investícií a energetickej efektívnosti v regiónoch závislých od fosílneho priemyslu.  Vytvoríme regionálne energetické politiky a dáme prednosť podporným mechanizmom ako „Zelená domácnostiam“ zameraným na lokálne zdroje. Takýto prístup vytvorí nové pracovné miesta pri udržiavaní relatívne nižších cien energií.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie