Denník N

Čepiec, tá najzbytočnejšia vec. Katarína Kucbelová robí z folklóru osobnú terapiu

Novú prózu autorky dopredu ženie príbeh, ktorý v nej nie je.

Sú knihy, v ktorých pri čítaní narazíte na vetu či dve a viete, že v nich je všetko. Že vystihujú podstatu napísaného, zaseknú sa vám v hlave a ostanú tam až do poslednej strany. V prípade prózy Čepiec od Kataríny Kucbelovej ide o pasáž na strane tridsaťšesť: „Na konci bude len čepiec a kniha. Čepiec nebudem nosiť, knihu nebudem čítať.“

Autorka chodila takmer dva roky do obce Šumiac pod Kráľovou hoľou, aby sa naučila zhotoviť čepiec. A napísala o tom knihu (po štyroch zbierkach poézie svoju prozaickú prvotinu).

Bolo putovanie za čepcom len zámienkou, pomôckou pri hľadaní literárneho námetu? Či naopak – vznikla kniha dodatočne, ako vedľajší produkt pri vstrebávaní folklórnej praktiky? Alebo išlo o niečo úplne iné, zásadnejšie a oveľa hlbšie?

Čepiec ako médium

Folklór je dnes štátna politika, televízna zábava, dizajnový spotrebný produkt a – dúfajme – stále aj živá tvorba. Z tohto mišmašu vzniká chaotický vzťah ku ľudovej kultúre, jej odmietanie a často aj gýč vo výsledku.

Kucbelová toto napätie rieši skôr okrajovo, jej záujem je osobný. Chce sa naučiť niečo, čo nevie, získať nejakú zručnosť, vpustiť si do života čosi „cudzie“. Učiteľkou je jej Iľka, osemdesiatročná pani, ktorú si autorka takto nazvala, jedna z posledných mohykánok tvorby ľudových odevov na Horehroní. Ku nej vedú výjazdy a návštevy, opakujúce sa v pravidelnom rytme, takto vzniká príbeh a buduje sa vzťah medzi oboma ženami.

Od začiatku je však jasné, že je tu niečo „inak“. Rozprávačka (autorka) sa neučí vytvoriť čepiec z dôvodu, ktorý stanovuje zvyk. Nepotrebuje si po svadbe zakryť hlavu a vystupovať pred okolím cudne. Čepiec nemá byť súčasťou tradičného ženského životopisu. Pre ňu je to tá „najzbytočnejšia vec“.

No zároveň je médiom, ktoré by jej – ako dúfa – mohlo otvoriť nejakú cestu, niečo osvetliť alebo niečím „pohnúť“. Ak má byť folklór o identite, tak tu sa to berie doslova. Zistiť niečo o sebe, prestať byť „deckom bez koreňov“. Čepiec môže pri tom pomôcť. Ale ako vlastne?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie