Denník N

Na okraj šírenia nedorozumenia o kultúre smrti

Foto - N
Foto – N

Niektoré zovšeobecňujúce označenia majú za cieľ spraviť z iných len menejcennú skupinu ľudí. Je to predstupeň k tomu, aby sa v ďalšej fáze táto skupina ľudí stala predmetom ľahostajnosti.

Autor je teológ, člen PS

Rímskokatolícky klérus na Slovensku v období druhej svetovej vojny významne spolupracoval pri šírení myšlienok, ktoré by boli v rozpore s dnešným cirkevným učením alebo s niektorými poznatkami dnešnej astronómie, biológie či genetiky.

Na konci prvej polovice dvadsiateho storočia však boli rozšírenou interpretáciou katolíckej spoločenskej náuky. Napríklad takzvaný kresťanský antisemitizmus Tisovho režimu. Tak trochu katolíckeho.

Niektoré teologické interpretácie totiž v učebniciach, z ktorých čerpal svoje teologické vzdelanie Jozef Tiso, hovorili o historickej zodpovednosti židov za smrť Ježiša Krista. Ľudový antisemitizmus takto dostával významnú teologickú podporu.

Kultúra historickej pamäti a poučenia

Za historický omyl a podiel rímskokatolíckej cirkvi na kresťanskom antisemitizme sa ospravedlnil v mene celej cirkvi pápež Ján Pavol II. v dokumente Memoria e riconciliazione pri príležitosti jubilejného roku 2000.

Nesprávnou interpretáciou zodpovednosti židov za smrť Ježiša Krista sa v kresťanskom ohlasovaní otupila vnímavosť kresťanov pri dehumanizácii, ktorá viedla k tragédii európskych židov počas druhej svetovej vojny. Nie je preto pri poznaní mechanizmu fungovania tisovského režimu ťažké rozpoznať jeho podobnosti s tými myšlienkami, ktoré sa dnes s podobnou razanciou domáhajú pri používaní hrubých metafor odstránenia „liberálneho hnoja“ za pomoci buldozéra zo slovenskej spoločnosti či pochodových, kazateľských a „učebnicových“ metafor o kultúre smrti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie