Denník N

Bankový odvod v skutočnosti vláda prejedá, existuje len účtovne

Foto - archív V. Novysedláka
Foto – archív V. Novysedláka

Bankový odvod je určený na to, aby sa z neho v budúcnosti sanovali prípadné problémy spôsobené finančnou krízou. V tej poslednej totiž viaceré európske štáty museli dať veľa peňazí na to, aby svoje banky zachránili. Slovenské banky to nepotrebovali, no i tak museli začať vytvárať vankúš pre možné budúce ťažkosti. Vytvárajú dokonca dva – jeden národný a jeden vyžadovaný na európskej úrovni.

Do toho národného už vláda v minulosti načrela pri riešení problémov Váhostavu. Bol to okatý prípad, no nie jediný. V skutočnosti sa týmito peniazmi posilňuje každoročne počas oboch vlád Smeru. Banky totiž na odvode zaplatili už viac než miliardu eur.

Výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák v mailovom rozhovore vysvetľuje:

  • že štát míňa peniaze určené pôvodne na riešenie kríz na bežné výdavky,
  • ak budú mať niekedy banky naozaj problém a štát peniaze z bankového odvodu použije na iný účel, bude si musieť požičať
  • aktuálne predĺženie bankového odvodu neprispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií

Bankový odvod je príjmom štátnych finančných aktív, zákon určuje, na čo sa môže použiť. Ako sa môže použiť na sociálne opatrenia?

Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií je skutočne príjmom štátnych finančných aktív so zákonom stanoveným použitím. Lenže z pohľadu metodiky ESA10 (pravidlá pre účtovanie národných a regionálnych účtov – pozn. red.) je príjmom verejných financií. Takže jeho výnos zlepšuje bilanciu verejných financií. Inými slovami, jeho zvýšením môže vláda pri danom rozpočtovom cieli financovať aj nové výdavkové opatrenia.

Ak sú peniaze z odvodu na účtoch štátnych aktív, navodzuje to dojem, že sú tam uložené, že ležia na nejakých účtoch. Ako je to naozaj?

Z účtovného pohľadu síce zostávajú prostriedky na účtoch finančných aktív, ale žiadna legislatíva nebráni tomu, aby ich Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) používala na aktívne riadenie dlhu.

Znamená to v konečnom dôsledku, že ARDAL vie tieto peniaze použiť namiesto emitovania dlhu? Že vlastne existujú len účtovne, nie reálne?

Áno. O prostriedky evidované na účtoch bankového odvodu môže znížiť objem emisií nových dlhopisov a znížiť tak hrubý dlh Slovenska. Až v situácii, že by bolo treba z tohto účtu previesť prostriedky na zákonom daný účel, ARDAL by ich tam musel vrátiť.

Takže hoci má bankový odvod slúžiť na riešenie nákladov prípadných kríz, môžeme ho reálne „prejesť“? Čo by sa stalo, keby ich štát

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie