Demokratizácia volebných zákonov je nevyhnutná a neplatí to len o moratóriu na prieskumy
Financovanie volebnej kampane, kvórum na účasť v parlamente či nemožnosť hlasovať zo zahraničia, problémov slovenských volebných zákonov je viac.
Autor je Rady vlády pre ľudské práva podpredseda za občiansku spoločnosť
Aj keby predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 dní na 50 dní pred voľbami po vete prezidentky už v parlamente po druhýkrát neprešlo, nič to nemení na tom, že volebné pravidlá je nevyhnutné zásadným spôsobom demokratizovať.
Mimovládne organizácie pôsobiace v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť už 20. júna 2019 presadili uznesenie, ktoré vládu na začatie takéhoto procesu vyzývajú. Ako je to na Slovensku zvykom, stal sa pravý opak. Odvtedy parlamentom prešlo niekoľko zmien volebných zákonov s opačným znamienkom.
Aj doterajší zákaz zverejňovať prieskumy verejnej mienky 14 dní pred voľbami, ba dokonca aj 48-hodinové moratórium pre volebnú kampaň, je zrejme neprípustným obmedzením práva na informácie, slobody prejavu a politickej súťaže. Tento názor potvrdzuje aj judikatúra ústavných súdov viacerých demokratických štátov, napríklad USA z roku 1992, Maďarska z roku 2007, Slovinska z roku 2011 či Nemecka z roku 2014.
Neprípustným obmedzením volebného práva je aj nemožnosť hlasovať zo zahraničia pri prezidentských voľbách a pri voľbách do Európskeho parlamentu. Toto obmedzenie je navyše nadmieru diskriminačné predovšetkým voči mladým ľuďom, pretože oni tvoria väčšinu občanov a občianok Slovenskej republiky študujúcich a pracujúcich v zahraničí.
Treba sa vrátiť aj k predchádzajúcej novelizácii zákona o volebnej kampani a zákona o politických stranách, ktorú parlament schválil v skrátenom konaní v júni. Táto novelizácia ruší možnosť financovať časť kampane tretími subjektmi a celkovo obmedzuje príjmy strán od tretích subjektov.
Dôvodová správa potrebu tejto úpravy vysvetľuje takto: „Vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti; nielen vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán.“
Na prvý pohľad môže byť takáto úprava sympatická, veď kto už nemá plné zuby marketingovej a populistickej smršte dlho-dlho pred voľbami? Lenže aj tento zákon môže byť
