Denník N

Rozbehal Starú Turú, zisky dáva tým, čo to potrebujú

Ján Kýška. Foto - archív J. K.
Ján Kýška. Foto – archív J. K.

Ján Kýška organizuje rôzne druhy bežeckých akcií pre dobrý pocit a pomoc chorým a núdznym.

Čo stálo za vaším rozhodnutím organizovať v Starej Turej toľko bežeckých podujatí? Väčšina z nich vynáša nejaké peniaze, ktoré celé venujete na charitu, pričom vy si nenechávate ani cent, hoci tomu venujete množstvo voľného času. Čo človeka motivuje robiť veci pre dobrý pocit?

Dobrý pocit je najväčšia odmena, aká existuje, takže to ani zďaleka nerobím zdarma. To však človek dokáže pochopiť, až ten dobrý pocit z vykonanej činnosti reálne zažije. Ak niekomu pomôžete, síce vás to finančne nikam neposunie a nekúpite si nový mobil, ale radosť, ktorú vidíte na tom druhom, to bohato vynahradí.

Navyše, ja sa mám relatívne dobre, mám skvelú rodinu a zdravé deti. A som za to vďačný. A ak mám hlavu na to, aby som vymýšľal a zorganizoval kadejaké akcie, akým právom by som nepomohol iným? Pomáhať môže každý z nás, je to len o nájdení vhodnej formy.

Začnime akciou, ktorá sa volá Beh Dubníkom. Má tri trasy pre dospelých plus detské behy s programom pre deti a zo skúšobného nultého ročníka sa rozrástol na takmer 200 účastníkov v tomto roku. Výťažok z behu dospelých ide na dobročinné účely.

Neorganizujem to sám, hoci stojím za myšlienkou akcie ako takej. Vzniklo to tak, že raz sme si boli s kamarátom a kamarátkou zabehať a bavili sme sa o tom, prečo musíme na každé preteky niekam cestovať. Bežecké podujatie si predsa môžeme spraviť aj sami. Tento rok sme ho urobili už štvrtýkrát.

Ako dlho sa pripravuje?

Trištvrte roka. V januári začnem oslovovať potenciálnych partnerov, teda firmy, ktoré by mohli akciu sponzorovať, a premýšľam nad vizuálom podujatia vrátane medailí. Kým všetko poctivo naplánujeme a s kamarátmi pripravíme, ubehne deväť mesiacov, preteky sú totiž v druhej polovici septembra.

Na preteky potrebujete bežcov.

Preto sme najskôr museli vytvoriť bežeckú komunitu v Starej Turej. Volá sa toRun, čo evokuje slovo Turan, túto peknú slovnú hračku navrhla moja manželka. Komunitu sme vytvárali postupne. Začali sme myšlienkou, že každú nedeľu o ôsmej ráno sa stretneme na námestí, odkiaľ vždy vyrazíme na beh o dĺžke päť až desať kilometrov.

Trasa vždy závisí od toho, koľko ľudí príde a akí sú zdatní, zo zásady sa prispôsobujeme najslabším. Pol roka sme tam chodili sami traja, predsa len beh u nás nemal tradíciu, ale postupne sme zlomili ďalších kamarátov, vytvorili sme skupinu na Facebooku, a dnes je nás registrovaných takmer 250, z toho reálnych prispievateľov je okolo 80.

Cieľom skupiny nie je nič iné, než motivovať iných k behaniu. Kto ide behať, ten si spraví fotografiu peknej prírody či niečoho zaujímavého, pridá ju do skupiny aj s komentárom a pár ľudí sa vždy chytí, lebo chce mať tiež pekný zážitok. Je overené, že kto má rád beh, toho to vytiahne von.

Pridávajú sa k vám len amatérski bežci?

Áno, ale kým na začiatku medzi nami nebol žiadny maratónec, dnes ich je asi dvadsať. Niektorí majú za sebou päť či sedem maratónov a je medzi nimi aj naša legenda Dodka Lednická, ktorá má už 65 rokov. Trpela veľkými zdravotnými problémami a práve beh jej pomohol, aby sa ich zbavila.

Koľko ľudí prichádza na námestie každú nedeľu ráno o ôsmej? Predsa len ide o čas, keď veľká časť populácie dospáva prehýrenú sobotňajšiu noc.

Je to rôzne, lebo niektorí naozaj dospávajú, iní sú odcestovaní a podobne, ale vždy sa nás tam zíde okolo päť až desať. Vzhľadom na okolnosti je to slušné. Skúšali sme termíny aj cez týždeň, ale vtedy sú ľudia pracovne vyťažení, navyše sa musia venovať rodinám. Nedeľa nám funguje najlepšie. Mnohí s nami začínali na námestí a dnes chodia behávať samostatne.

Čo ak na námestie v nedeľu príde niekto s naozaj slabou kondíciou a nestačí vášmu tempu?

To

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie