V klimatickej diplomacii sa Slovensko nemá za čo hanbiť

Autor je minister životného prostredia

Nikdy som nemal problém s konštruktívnou kritikou, ktorá často dokáže veci posúvať dopredu. S čím však problém mám, je zavádzanie a klamstvá. Politici PS a Spolu už druhýkrát v krátkom čase vyslovene klamú o našej klimatickej diplomacii.

Najprv Martin Hojsík na sociálnych sieťach šíril nepravdivú informáciu, že na rokovaní Rady ministrov pre životné prostredie v Luxemburgu skupina štátov vrátane Slovenska presadila nižšie ambície Európskej únie v boji proti zmene klímy. Predovšetkým na stretnutí ministrov životného prostredia EÚ nedošlo k zníženiu ambícií Európskej únie. Navyše, na takýchto samitoch nikdy nepodkopávame úsilie o aktívnejšiu ochranu klímy, práve naopak, vždy podporujeme ambicióznejšie ciele.

Najnovší počin z dielne PS/Spolu je kritika mňa aj celého ministerstva, že minulý rok klimatický samit v Katoviciach naša vláda zanedbala a že Slovensko zastupoval LEN štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Tak v prvom rade, pán Kurilla je uznávaný odborník a dlhoročný environmentálny diplomat, čiže jeho účasť nemožno spochybňovať. Čo je však dôležité, uvedeného samitu som sa v pozícii ministra životného prostredia zúčastnil, dokonca som na ňom aj aktívne vystúpil. Je to aj zdokumentované a ľahko overiteľné.

Ide teda minimálne o nevedomosť, ak nie vyslovene klamstvo či úmyselné zavádzanie pánov Štefunka a Hatiara z PS/Spolu, ktorí to uviedli vo svojom komentári v Denníku N. Ľudia, ktorí sa označujú za nových lepších politikov, a evidentne šíria klamstvá a polopravdy. Toto má byť tá nová politika?

Ako ďalej píšu v komentári, dúfajú, že budúceho klimatického samitu sa zúčastnia aj naši ministri a ústavní činitelia, pretože je dôležité presadzovať ciele Parížskej klimatickej dohody. A, samozrejme, nezabudnú dodať, že v prípade účasti koalície PS/Spolu v budúcej vláde bude environmentálna diplomacia jednou z ich priorít.

Ja mám radšej skutky a fakty ako prázdne slová. Faktom je, že Slovensko v roku 2016 zohralo kľúčovú rolu pri ratifikácii Parížskej dohody. Stalo sa tak počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, keď som ja v pozícii ministra životného prostredia viedol klimatickú agendu za celú Európsku úniu. Poctivo som sa zúčastňoval všetkých klimatických samitov, zasadnutí ministrov a ďalších podujatí, kde som vždy presadzoval ambiciózne klimatické ciele. Faktom je aj to, že na klimatickom samite v New Yorku som podpísal dohodu, kde sme sa zaviazali historicky prvýkrát prispieť do Zeleného klimatického fondu, ktorý podporuje opatrenia v boji proti zmene klímy v rozvojových krajinách. Prostredníctvom našej Envirostratégie 2030 sa podarilo urýchliť začiatok transformácie hornonitrianskeho uhoľného regiónu, čo výrazne prispeje k dekarbonizácii krajiny.

A všetko toto naše úsilie v oblasti klimatickej diplomacie prináša svoje ovocie. Na týchto samitoch už Slovensko nesedí niekde v kúte, ale je v pozícii uznávaného partnera. Čelní predstavitelia dávajú Slovensko v oblasti klimatickej politiky za príklad iným štátom a faktom je aj to, že generálny tajomník OSN António Guterres označil nedávno Slovensko za regionálneho ťahúňa v boji proti klimatickej zmene.

A to nie je žiadna náhoda, takéto uznanie sme si museli poctivo odmakať. O to viac ma preto akékoľvek znižovanie váhy našej práce v oblasti klimatickej diplomacie mrzí. Chcel by som veriť, že ide o neznalosť či nedostatok informácií. Bohužiaľ mám pocit, že ide o zámerné zavádzanie verejnosti s cieľom nahrať si politické body.