Peter Kresák: Keď som odmietol hlasovať o Ficovi, koalícia mi odkázala, že príde pomsta

Peter Kresák (65) je poslanec a ústavný právnik. Do parlamentu kandidoval ako nestraník za Most-Híd, na sklonku volebného obdobia však klub aj vládnu koalíciu opustil. V rozhovore hovorí:

• či nezostával v koalícii preto, lebo mal šancu na zvolenie za ústavného sudcu,
• čo sa pri voľbe ústavných sudcov dialo v zákulisí koalície,
• prečo žaluje Igora Matoviča, ktorý zverejnil podozrenia z jeho spolupráce s ŠtB,
• aj prečo vstupuje do strany Dobrá voľba s dvojpercentnými preferenciami.

Odchod z klubu Mosta-Híd ste ako jedna z jeho posledných výraznejších slovenských tvárí ohlásili štyri mesiace pred voľbami. To pôsobí všelijako.

To je vec výkladu. Kto ma pozná a sleduje moje kroky v parlamente, vie, že de facto odchádzam od samého začiatku. S mnohými hlasovaniami Mosta alebo koalície som sa nevedel stotožniť. Či už išlo o zmenu rokovacieho poriadku, voľbu riaditeľa RTVS, volebné zákony, alebo zákon o štátnych symboloch, hlasoval som inak ako ostatní. Odísť teraz mi práveže prišlo korektné.

Prečo?

Chcel som vydržať, pokiaľ sa dá, teda do začiatku volebnej kampane. Bélovi Bugárovi som povedal už pred dosť dlhým časom, že sa nebudem uchádzať o zvolenie na kandidátke Mosta-Híd. Vedel, že so mnou sa už počítať nedá. No nechcel som robiť vyhlásenia o odchode unáhlene, ale počkať, kým koalícia oficiálne prestane fungovať, lebo koaličná zmluva prestane platiť.

Pre TASR ste odchod vysvetlili tým, že vám prekáža napríklad „spájanie sa s inými menšinovými stranami, ktoré dlhé roky Most kritizovali a zrejme sú podporované aj zo zahraničia“. Zrejme máte na mysli SMK a tým zahraničím Viktora Orbána, tak?

Dôvodov bolo niekoľko, toto bola posledná kvapka. Som Slovák. Nebol som nikdy členom Mosta-Híd, ale išiel som na kandidátku tejto strany, podobne ako Fero Šebej či Lucia Žitňanská, lebo sme podporovali jeho pôvodnú myšlienku: spájanie Maďarov a Slovákov, podporu liberálnej demokracie, podporu národnostných menšín.

Od vzniku Mosta-Híd ho SMK kritizovala, nehovoriac o tom, že SMK na môj vkus zastáva niekedy až priveľmi radikálne názory. Či už je to postoj k Benešovým dekrétom, Trianonu, nazývanie Slovenska „Felvidékom“, alebo aj riziko presadzovania územnej autonómie, ktoré v pozadí cítim. Toto nikdy nebolo v programe Mosta a nechápal som, prečo sa s SMK začalo pred voľbami rokovať.

Čo je na tom také nepochopiteľné? Preferencie Mosta-Híd padli, výrazní Slováci zo strany odišli a Béla Bugár hľadal šancu, ako prežiť.

Je to na môj vkus priveľký politický pragmatizmus, s ktorým sa neviem stotožniť.

V pozadí SMK vidíte Viktora Orbána. No ako to, že vám doteraz neprekážalo byť v koalícii, v ktorej si predseda jednej z koaličných strán, Andrej Danko, berie Orbána za vzor?

Ako viete, že mi to neprekážalo?

Neozývali ste sa.

Ozýval som sa iným spôsobom, stačí sa pozrieť na moju komunikáciu na sociálnych sieťach…

… je pravda, že na Facebooku často zdieľate vtipy zo stránky Zomri, ktoré si uťahujú z Andreja Danka…

… nielen to (smiech). Ak je človek vo verejnom živote, musí mu záležať na mnohých veciach a jednou z nich je aj stabilita. Koaličná vláda prináša ústupky a za cenu stability v krajine som ich robil aj ja.

Otázka je, kam až ste mali ustupovať. Danko chválil Orbána už v októbri 2018, povedal: „Chcel by som so SNS ešte raz zabojovať s programom podobným, aký mal Viktor Orbán v Maďarsku či Jaroslaw Kaczynski v Poľsku. S tvrdým programom centralizácie moci, s tvrdým programom toho, že sa tu urobí poriadok.“ Bolo to pár týždňov po tom, čo už koalíciu opustila Lucia Žitňanská. Nebol už vtedy čas odísť?

Po prvé, sú dve rozličné veci, čo by pán Danko chcel a čo môže urobiť. Takéto zbytočné výroky som nikdy nepokladal za nevyhnutné komentovať, nech si za ne zodpovedá ich autor. Po druhé, Lucia nevystúpila z koalície pre Dankove výroky o Orbánovi…

… nie, len som to chcel zaradiť do nejakého časového obdobia. V každom prípade, prečo ste neodišli spolu s ňou?

Lucia bola v inej pozícii, bola podpredsedníčkou politickej strany, predtým ministerkou. Ja som bol radovým poslancom. Nepovažoval som za potrebné urobiť tento krok vo chvíli, keď ho urobila ona.

Bolo dobré rozhodnutie, že Most-Híd neodišiel z vlády po vražde Jána Kuciaka a v čase masových protestov Za slušné Slovensko?

Nepoviem žiadne tajomstvo, že na republikovej rade Mosta-Híd, ktorá v tom čase o tom rokovala, som bol jedným z tých, čo hlasovali za odchod z koalície. Väčšina rozhodla inak.

No potom ste to väčšinové stanovisko obhajovali, dokonca ste hájili aj legendárnu Bugárovu tretiu vetu. „Áno, Most chcel predčasné voľby, ale ešte tam bola jedna vec, o ktorej neviem prečo kolegovia, ktorí informovali o uznesení republikovej rady, nehovorili. Tá časť hovorila, že sa musí počítať s tým, že budú rokovania a že rokovania môžu priniesť nejaké nové veci,“ povedali ste v tom čase pre Aktuality.sk.

Nikto vtedy nerátal s tým, že to bude možné. Viete, dnes som niekde čítal, za čo všetko vďačíme Matovičovi, pomaly aj za to, že Robo Kaliňák odišiel z vlády a že Robert Fico nie je premiérom. Realita je taká, že zásluhu na odchode Fica a Kaliňáka má Most. Nebyť tej tretej vety – a jej naplnenia –, Most síce nie je vo vláde, ale Fico s Kaliňákom možno stále vládnu.

To hovorí aj Béla Bugár. Otázka je, či spätne po roku a pol, pozerajúc sa na výkon premiéra Pellegriniho, nás má uspokojiť, že Fico s Kaliňákom už nie sú vo funkcii. Skrátka, či to stačí.

Nikto nevidel do budúcnosti. Uznávam, že asi každý dúfal, že to pôjde razantnejšie iným smerom, než akým to nakoniec išlo. Ale kroky predsedu vlády Petra Pellegriniho čítam ako úprimnú snahu o zmenu politiky. Aj keď sa asi zhodneme na tom, že sa mu to nie veľmi darí.

Nemá podporu parlamentu.

V prvom rade nemá podľa môjho názoru podporu vo vlastnej strane.

Béla Bugár v posledných rozhovoroch vysvetľoval, že Most-Híd zostával vo vláde, inak by sa Smer udržal pri moci s podporou kotlebovcov. „Keby sme odišli, je tu dohoda, že ĽSNS bude podporovať Smer – tak ako sa písalo v Threeme,“ povedal pre Denník N. Lenže nedopadlo to v skutočnosti tak, že v parlamente hlasovacia väčšina s kotlebovcami aj tak vznikla a Most na to nedokázal adekvátne reagovať?

Nemám žiadne dôkazy, že by existovali dohody medzi Smerom a ĽSNS. No pravdou je, že v realite, pri istých hlasovaniach, kde si Most konečne „postavil hlavu“, získali návrhy Smeru podporu od kotlebovcov.

Pri dôchodkovom strope im Robert Fico dokonca poďakoval.

Neteší ma to, ale neviem, čo k tomu viac povedať. Most bol proti dôchodkovému stropu aj proti ďalším veciam, ktoré s podporou kotlebovcov prešli.

Most bol stále vládna strana. Ak sa vám to nepáčilo, mohli ste skúsiť vládu položiť. Hypoteticky: myslíte si, že by sa Andrej Danko len tak prizeral na to, ako Smer presadzuje svoju agendu proti jeho vôli s OĽaNO či SaS?

Nebudem špekulovať o tom, čo by si Andrej Danko nechal alebo nie.

Ešte k pozícii Mosta-Híd vo vláde. Šéfka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová, ktorá opustila klub Mosta mesiac a pol pred vami, vravela, že Most bol v poslednom čase vo vleku Andreja Danka. Ako povedala, kým SNS sa darilo presadzovať mnohé z jej nápadov, ktoré ani neboli v programovom vyhlásení, „Most-Híd nevedel tak rázne obhajovať ani to, čo v programovom vyhlásení bolo“. Nemala pravdu?

Mala, môžem s tým len súhlasiť. Ako som povedal, svojím spôsobom som bol na odchode od samého začiatku. Poslednou kvapkou síce boli úvahy o vytvorení volebnej strany s SMK, ale dôvodov na môj odchod je viac.

Jedným z nich bolo aj to, čo spomínala aj Katka Cséfalvayová, teda fakt, že v posledných mesiacoch sa koaličné strany začali pretekať o to, kto predloží ľúbivejší návrh s dosahom na štátny rozpočet. Tu bola SNS aktívna, tak ako Smer, a Most-Híd na to nedokázal reagovať.

S vaším odchodom zostalo vo vládnych kluboch 73 poslancov, teda menšina. Koaličných politikov to neznepokojuje, lebo sa vedia spoľahnúť na nezaradených poslancov. Ako sa vám žilo v koalícii, ktorá sa pri presadzovaní zákonov opierala o hlasy poslancov Petra Marčeka či Martiny Šimkovičovej?

Nie dobre. Táto koalícia bola zložitá od začiatku, čo však bolo vidieť aj na posudzovaní mňa samotného. Koalícia ma po čase začala brať ako súčasť opozície, opozícia ma zase brala ako súčasť koalície. Schytával som to z obidvoch strán. To bola pomerne ťažká parketa.

Nemôžu mať voliči podozrenie, že ste zostávali v koalícii so Smerom a SNS, lebo ste v nej ešte mali šancu na zvolenie za ústavného sudcu?

V minulosti ma už väčšina z tejto koalície dvakrát za kandidáta na ústavného sudcu nezvolila, nie som si teda istý, či som v tejto koalícii mal šancu na zvolenie. Dúfal som, že to, čo som urobil v minulosti, bude rešpektovať aspoň časť opozície.

Voľba sa nakoniec dlho odkladala, aj pre konflikt pána prezidenta s Ústavným súdom, pôvodne sa malo voliť už prakticky v prvom roku volebného obdobia. Osobne som podporoval postoj pána prezidenta, čo mi v koalícii takisto nepomohlo.

Prečo si myslíte, že ste nemali šancu? Boli ste jedným z poslancov koalície, čakalo sa, že si vládne strany nejako rozdelia počet kandidátov, ktorých spoločne podporia. Vám sa mohlo ujsť miesto, ktoré si vyárenduje Most.

Boli tu rôzne signály. Keď som sa stal kandidátom, vyhlásil som, že nebudem vo voľbe hlasovať, v pléne ani v ústavnoprávnom výbore, čo neskôr spôsobilo pat pri posudzovaní kandidatúry Roberta Fica. Vtedy som dostal telefonát od Bélu Bugára, ktorý mi odovzdal odkaz od koalície. Znel tak, že ak neprídem na hlasovanie vo výbore, nezískam podporu. Hlasovať som neprišiel, aj keď bolo jasné, že za to príde pomsta.

Tomu rozumiem, ale moja otázka smerovala skôr k vášmu pôsobeniu v koalícii ako takej. Skrátka, dva a pol roka ste zostávali v koalícii, lebo ste vedeli, že raz k voľbe príde. Spor o Ficovu spôsobilosť kandidovať prišiel až neskôr. Kritici vám môžu vyčítať, že ste sedeli v klube Mosta, kým existovala aspoň teoretická šanca, že zvolený budete.

Kto chce, môže si to takto vysvetľovať. No kto sa pozrie na môj vzťah ku koalícii, by s tým asi nesúhlasil. Opýtam sa inak – myslíte si, že keby som odišiel z vládnej koalície, boli by zrušené Mečiarove amnestie? To bola pre mňa napríklad zásadná vec a trúfam si povedať, že som v tom zohral zásadnú úlohu.

Ako sa vlastne pozeráte spätne na to, čo sa pri voľbe ústavných sudcov dialo?

Nebol som pri stretnutiach koaličných lídrov. Viem iba toľko, že keď som pri opakovaných voľbách hlasoval, hlasoval som za iných kandidátov, než boli „akože dohodnutí“. Poznajúc kandidátov, ktorí boli k dispozícii, som bol presvedčený, že neboli dohodnutí tí, ktorí boli hodní zvolenia. S koaličnými dohodami som nebol spokojný.

Blokoval zvolenie kandidátov Robert Fico, lebo bol urazený, že sa do Košíc nedostane on?

Neviem, so mnou o tom nikto nehovoril. Do hlavy Roberta Fica nevidím, ale to, čo ste povedali, je jedna z možností. Jeho absolútne bohorovná snaha o miesto predsedu Ústavného súdu a o nič iné by naznačovala, že keď mu to nevyšlo, nahneval sa na celý svet. Ale či to tak bolo, neviem.

Fico mal roky povesť geniálneho politického hráča. Pri voľbe ústavných sudcov sa ukázalo, že rozohral hru, v ktorej nevedel vyhrať, a tak potom len zhadzoval figúrky zo stola. Preceňovali sme ho doteraz?

Neviem, či má veľký význam vracať sa k hodnoteniu Roberta Fica. Je pravda, že toto mu nevyšlo, ale to musel vedieť aj predtým. Bolo predsa jasné, že prezident Andrej Kiska ho na Ústavný súd nevymenuje.

To mohol vyriešiť pozmeňovák Róberta Madeja, ktorý by vyšachoval z menovania ústavných sudcov prezidenta a ktorý na prvý raz vďaka kotlebovcom prešiel. Lenže Madej urobil technickú chybu a kotlebovci už druhý raz za jeho návrh nezahlasovali. Kotleba neskôr hovoril, že bol z pre túto vec aj v kancelárii Andreja Danka, a s koalíciou teda rokoval. Nebol toto moment, keď ste mali bez pardonu a s veľkou pompou buchnúť dverami a odísť?

Buchnúť dverami sa dalo veľa ráz, to už som vám povedal viackrát. Madejov pozmeňovák bola taká blbosť, že to nemohlo prejsť, na čo som dosť razantne upozornil už v ústavnoprávnom výbore. A keby to prešlo, musel by som niečo urobiť, to je pravda.

Nakoniec ste svoj záujem o post ústavného sudcu stiahli po tom, čo na vás Igor Matovič vytiahol záznam v archívoch ŠtB. Vylúčili ste, že by ste podpísali vedomú spoluprácu, ale povedali ste, že o tom, že záznam v ŠtB máte, ste sa dozvedeli ešte predtým, než to vytiahol Matovič. Nemali ste o tom informovať proaktívne sám?

Už počas vypočúvania na výbore sa ma na ŠtB pýtal pán Bernaťák. Povedal som, čo som vedel, že som bol sledovaná osoba, lebo to som sa dozvedel už v roku 1992. To, čo na mňa vytiahol Matovič, bolo pre mňa šokujúce a nové. Preto som sa proti tomu nedokázal brániť tak, ako sa proti tomu viem brániť dnes.

Z vášho vysvetlenia zostala jedna nezrovnalosť. Vraveli ste, že ste sa nemohli stretávať s ľuďmi z ŠtB, lebo ste v tom čase boli v Amerike. To však spochybnila evidencia nákladov na stretnutia s vami, v ktorej boli práve v čase, keď ste boli v USA, výdaje na schôdzkach uvádzané v „USD“, teda amerických dolároch.

Na pána Matoviča je už z mojej strany podaná žaloba. Jej súčasťou je odborný posudok na celý môj spis od človeka, ktorý s týmito dokumentmi pracuje celé roky. V tomto posudku sa presne potvrdzuje, čo som vravel ja; teda, že bolo bežnou praxou, že si ľudia z ŠtB vymýšľali schôdzky a fingovali náklady, aby si prilepšili. Je tam uvedených niekoľko takýchto prípadov.

Nie je pozoruhodná náhoda, že práve keď ste boli v Amerike, podľa vášho vysvetlenia fungovali náklady práve v dolároch? To vás mali tak dobre zmapovaného?

ŠtB vedela, kedy do Spojených štátov odchádzam, aj keď sa v jednom prípade pomýlili. Pri jednej schôdzke je uvádzané ako miesto Bratislava, aj keď som už v tom čase podľa svojho pasu a kanadského víza bol v Spojených štátoch. Aj iné dátumy. Čo môžem iné povedať? Ťažko sa dokazuje, že sa niečo neudialo. Ale mám čisté svedomie a idem sa brániť na súde.

Keď sme sa spolu zhovárali pred tromi rokmi, sťažovali ste sa, že po vstupe do koalície so Smerom musíte znášať, že po vás opoziční politici vykrikujú „bašternák“. To bolo na začiatku volebného obdobia. Čo na vás pokrikujú ľudia či opoziční politici dnes?

Toto sa už skončilo, vtedy na mňa v návale zlosti kričal jeden nervózny poslanec, ktorý bol v tom čase v SaS a dnes už tam nie je. V tom čase som to bral ako krivdu. Je absolútne neseriózne porovnávať ma s takýmto človekom, lebo ja som naozaj do politiky nešiel pre osobné či zištné motívy.

Už sme hovorili o tom, že ste v tomto volebnom období hlasovali viackrát inak ako väčšina koalície. Ale ako obhájite, že ste v júni, osem mesiacov pred voľbami, podporili zákon, ktorý zmenil pravidlá pre financovanie politických strán a ktorý koalícia pretlačila parlamentom v priebehu 24 hodín?

Osem mesiacov pred voľbami je ešte relatívne dlhé obdobie, v tom by som nevidel problém. A k podstate zákona – išlo hlavne o vypustenie možnosti financovať volebnú kampaň takzvanými tretími stranami. Pri prezidentských voľbách a voľbách do VÚC sa ukázali negatíva tohto riešenia spočívajúce najmä v netransparentnosti financovania kandidujúcich subjektov. Preto som ten návrh podporil.

Ani ten proces vám neprišiel zvláštny? Schváliť zákon za 24 hodín?

V parlamente sa to občas stáva.

Rozumel by som tomu, ak by vláda potrebovala rýchly zákon, ktorý by jej pomohol odstraňovať následky živelnej pohromy. Ale prečo bolo treba schvaľovať tak rýchlo zákon o financovaní politických strán, navyše evidentne namierený proti novým politickým stranám? To vám ani na moment neprešlo hlavou, že takto by sa to asi robiť nemalo?

Ale iste. Vždy je tu otázka procesu a obsahu… Nestotožňujem sa však s konštatovaním, že ten návrh bol namierený proti novým politickým subjektom.

Vy ste hlasovali za oboje. Nielen za zákon, ale aj za skrátené legislatívne konanie.

Áno. Čo vám poviem… ak sa mi zdalo, že zákon je vecne v poriadku, nemal som problém s tým, že to bolo v skrátenom legislatívnom konaní. Ak ma chcete za to bičovať, tak to pokojne robte, ale myslím si, že mi krivdíte.

Ja vás nebičujem, len sa pýtam, či to spätne nehodnotíte ako chybu. Miroslav Beblavý tento zákon komentoval slovami: „To, čo si koalícia dovoľuje, sa od revolúcie nestalo. Osem mesiacov pred voľbami 24-hodinovým skráteným konaním ide zásadne meniť pravidlá politickej súťaže.“ Andrej Kiska to dokonca nazval mečiarovskými metódami.

Zopakujem, že som tú legislatívnu novelu nevnímal ako veľkú tragédiu, skôr naopak – ako niečo, čo prispieva k transparentnosti financovania politických strán v predvolebnom zápase.

Pri ďalšej volebnej zmene, 50-dňovom moratóriu na prieskumy, ste už boli proti. Prezidentka zákon vetovala, teraz sa čaká, či bude veto prelomené, no ak áno, prezidentka avizovala, že dá zákon na Ústavný súd. Uspeje?

Zavedenie 50-dňového moratória na rozdiel od zmeny financovania strán už tragédiou je, preto som bol proti. Verím, že Ústavný súd by účinnosť zákona pozastavil a rozhodol, že je v rozpore s ústavou. Uvidíme, ako to bude. Ústavný súd v novom zložení sa ešte neprejavil, toto môže byť možno prvou príležitosťou, aby sa tak stalo.

Čo vám ako právnikovi napadá, keď si čítate komunikáciu Mariana Kočnera so sudcami či s prokurátormi z Threemy? V akom stave je slovenská justícia?

Je to tragédia. Hoci človek mal indície, aká hlboká je korupcia v slovenskej justícii, neveril som, ako veľmi je hlboká. Som šokovaný a z toho, čo počúvam, tak sa vážne obávam, že ešte nebolo povedané posledné slovo. Možno nie cez Threemu, ale cez iné informačné kanály vyjdú najavo ďalšie informácie o ďalších sudcoch, prokurátoroch, ale aj štátnych úradníkoch, ktorí sú skorumpovaní alebo skorumpovateľní.

Čo s tým?

Nie som priateľ revolúcií voči súdnej moci. Rešpektujem deľbu moci a rešpektujem, že súdnej moci patrí autonómia v oblasti rozhodovania o jej samotnej. No trvám na tom, že sudcovia musia mať aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Potrebujeme zväčšiť transparentnosť pri rozhodovaní súdov, ale aj orgánov, ktoré posudzujú činnosť sudcov. Jedným z krokov, ktoré treba urobiť, je napríklad zaviesť verejné hlasovanie v súdnej rade.

Pomôže to?

Súdna rada sa v minulosti pri veľmi dubióznych a sporných rozhodnutiach obhajovala tým, že rozhodnutie bolo prijaté väčšinou. Ale nikto nevedel, kto je tá väčšina. To je však len jedno opatrenie.

Ďalším krokom by mala byť transformácia disciplinárnych senátov či presadenie princípu – a to by sme zrejme museli dostať aj do ústavy –, aby deviati nominanti parlamentu, vlády a prezidenta v súdnej rade naozaj neboli sudcovia. Aby sa vyberali právnici, ktorí vytvoria istú rovnováhu medzi sudcami a inými právnickými profesiami, lebo, žiaľ, solidarita medzi sudcami je príliš silná.

Mal by parlament odvolať zo súdnej rady advokáta Michala Mišíka, keď vie, že Mišík zastupoval sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, ktorej etické zlyhanie má ako člen súdnej rady vyhodnocovať? Ombudsmanka na to parlament vyzvala.

Súhlasím s tým, že by tento advokát nemal byť v súdnej rade, no je tu jeden praktický problém. Osobne si myslím, že to parlament môže urobiť a mal by to urobiť. Ale musím upozorniť na to, že na túto otázku máme dve rozdielne rozhodnutia senátov Ústavného súdu.

Pred niekoľkými rokmi senát súdu judikoval, že orgán, ktorý volí, môže zvoleného kandidáta aj odvolať. No jedna členka súdnej rady sa pred časom odvolala a vtedy senát Ústavného súdu povedal, že ju nemožno odvolať. Bude teda treba vyvolať spor a dosiahnuť zjednocujúce stanovisko. Ale zrejme to treba urobiť.

Po odchode z klubu Mosta-Híd prechádzate do strany Dobrá voľba Tomáša Druckera. Členom Mosta ste neboli, iba ste za stranu kandidovali. Ako to bude s Dobrou voľbou?

Som naklonený tomu, aby som vstúpil aj do strany. Aj keď sa o mne mylne píše, že som prešiel viacerými stranami…

… lebo ste v minulosti kandidovali nielen za Most-Híd, ale aj za Stranu občianskeho porozumenia.

Áno, takisto ako nezávislý. Teraz si však hovorím, že na záver svojho profesionálneho života sa možno stanem straníkom.

Prečo práve v strane s dvojpercentnými preferenciami?

Aby som nemohol byť obvinený z toho, že som z klubu Mosta vystúpil z karieristických dôvodov. Túto výčitku by som iste počul, ak by som išiel kandidovať do strany, ktorá má jasnú šancu na zvolenie. No človek by mal do strany vstupovať preto, lebo sa stotožnil s programom a ľuďmi, ktorí ju reprezentujú.

A volali vás do nejakej strany, ktorá má nad 5 percent?

Dostal som ponuky z viacerých strán. No, samozrejme, nebudem ich menovať.

Čo vás nadchlo na pánovi Druckerovi či Dobrej voľbe?

Nehovoril by som o nadšení, poviem, s čím som sa stotožnil. Dobrá voľba vznikla ako normálna politická strana, na základe vyzbieraných podpisov a riadnej registrácie, nevznikla tak, že si niekto kúpil starú stranu a premenoval ju.

Stotožňujem sa s tým, ako vystupuje pán predseda Drucker, stotožňujem sa s krokmi a názormi pani rektorky policajnej akadémie Lucie Kurilovskej, stotožňujem sa s tým, ako sa našej zahraničnej politiky zastáva Katka Cséfalvayová či ako v oblasti obrany pôsobil Martin Fedor. A mohol by som pokračovať, roky poznám aj Miša Sýkoru, ktorému sa nedá odoprieť, čo pod jeho vedením dosiahlo Združenie miesta a obcí Slovenska.

Tomu by som rozumel, ale tak ľudsky – odhliadnuc od sporných momentov v politickej kariére Tomáša Druckera – keď ste svojim priateľom povedali, že idete do tejto strany, ktorá zatiaľ veľmi nerastie, neprekvapilo ich to?

Priznám sa, nie som typ človeka, ktorý by sa s priateľmi rozprával na takéto témy. Mám podporu doma v rodine a to mi stačí. Ak hovoríme o tom, čo ma presvedčilo, tak by sme mohli dlho hovoriť o programe, sám teraz pracujem na časti o justícii, no spomeniem ešte jednu vec, ktorá je mi sympatická.

Doterajšie vyjadrenia Tomáša Druckera voči iným politikom nikdy neboli agresívne. Páči sa mi, že sa tu nepoužívajú divadelné sľuby. Asi by som nešiel do strany, ktorá si dá na bilbord slogan „Vezmeme podvodníkom nelegálny majetok“ alebo niečo podobné.

To má pani Remišová zo strany Za ľudí.

Tieto ľúbivé politické heslá odo mňa nikdy počuť nebudete. A nebudem ani veriť stranám, ktoré to takto hlásajú, aj keď to asi myslia dobre a vecne sa s tým stotožňujem. Nie som za populizmus v politike.

Povedzme, že sa Dobrá voľba dostane do parlamentu. Akú úlohu by mala zohrať po budúcich voľbách?

Som presvedčený, že ak by sa jej podarilo do parlamentu dostať, v čo verím a urobím pre to všetko, bude jej výhodou, že program Dobrej voľby bude kompatibilný s väčšinou súčasných opozičných strán. Nemal by byť problém, aby účinne spolupracovala vo viacerých podstatných otázkach napríklad s Progresívnym Slovenskom či so stranou Za ľudí.

Andrej Kiska sa o Dobrej voľbe vyjadruje ako o „klone Smeru“ a spoluprácu s Druckerom odmieta.

Takéto vyjadrenia ma mrzia, lebo to tak nie je. Veď Tomáš Drucker sa už vyjadril, že s takým Smerom, aký vidíme dnes, by len ťažko išiel do spolupráce.

Nemáte teda obavu, že by vás táto strana teoreticky mohla priviesť do takej vládnej koalície, z ktorej teraz odchádzate?

Takú obavu nemám.