Denník N

Herci a speváci dali Nežnej revolúcii hlas. Ale obraz jej dali grafickí dizajnéri, výtvarníci a ľudia z ulice

Jeden zo študentských plagátov, ktoré vznikali na pôde Vysokej školy výtvarných umení v uliciach Bratislavy. Foto - Ľubo Stacho
Jeden zo študentských plagátov, ktoré vznikali na pôde Vysokej školy výtvarných umení v uliciach Bratislavy. Foto – Ľubo Stacho

Logá a plagáty, to boli nielen nosiče politických hesiel, ale aj spôsob, ako do šedivej spoločnosti prepašovať spontánnosť, farby, radosť a živelnú, no pokojnú vzburu, hovoria grafický dizajnér Palo Bálik a umelec a kurátor Boris Ondreička.

Keď prišla revolúcia, mal len dvanásť rokov. To, čo sa stalo, vidí aj dnes celkom jasne.

„Bolo to vôbec prvýkrát, čo som na ulici zbadal niečo svieže, farebné. Dovtedy bolo všetko šedivé, depresívne, dokonca aj ľudia boli šediví, vyprahnutí a vyčerpaní. A zrazu sa uprostred tohto šedivého sveta zjavili dve výrazné farby – jasná modrá a červená,“ hovorí grafický dizajnér Palo Bálik.

„Farby loga VPN totálne vystihli situáciu, lebo sa stali protipólom nielen politického, ale aj vizuálneho mordoru, v ktorom sme tu žili. Nie je to len logo, je to symbol doby.“

Len málokto si dnes podľa neho uvedomuje, že okrem známych tvárí hercov a herečiek, spevákov a speváčok to boli práve grafickí dizajnéri a výtvarníci, ale aj obyčajní ľudia z ulice, ktorí dali zápasu o slobodu pred tridsiatimi rokmi okrem hlasu aj obraz.

Revolučné plagáty z dielne študentov VŠVU žiarili farbami, vtipom a dobrými nápadmi. Foto – Ľubo Stacho

Študenti VŠVU vylepovali plagáty najmä na vlnitý plech, ktorý bol rozostavený na dnešnom Hlavnom námestí z dôvodu rekonštrukcie. Foto – Ľubo Stacho

Foto – Ľubo Stacho

Logo VPN je už súčasťou našej DNA

Akú úlohu mali práve plagáty a logá počas revolúcie, teraz ukazujú výstavy Slovenského centra dizajnu na Námestí SNP, Slovenského národného múzea v priestoroch Bratislavského hradu a aj špeciálny web Slovenskej národnej galérie. Plagáty ľudí z ulíc, ktoré sú dnes v zbierkach archívov a múzeí, ilustrujú aj celé dnešné (13. 11.) vydanie novín.

„Keď sme so študentmi pripravovali výstavu do výkladov na Námestí SNP, bola to zaujímavá skúsenosť,“ hovorí Palo Bálik z Katedry vizuálnej komunikácie bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení.

Sú to mileniáli, narodili sa do slobodného sveta, nestáli na námestí a neštrngali kľúčami, ale logo VPN od Karola Rosmányho je aj podľa ich reakcií čosi, čo je už s nami zžité. „Akoby sa to dostalo do našej DNA,“ hovorí Bálik.

Dôvod je podľa neho prostý: „Nie je to len logo, je to skomprimovaná etapa dejín do jediného symbolu. To je výnimočné a podarí sa to len málokedy.“

Logo Solidarnośći vytvoril v roku 1980 Jerzy Janiszewski

Logo Verejnosti proti násiliu od Karola Rosmányho. Foto – SMD

Logo Občanského fóra od Pavla Šťastného. Foto – ČTK

Priamočiare gestá

Keď dnes vidíte červeno-modré „véčko“, ihneď viete, čo to znamená a aké dôležité obdobie v dejinách zastupuje. Úplne rovnako to funguje aj pri logu českého Občanského fóra od Pavla Šťastného či pri predchodcovi oboch – logu poľskej Solidarnośći, ktoré Jerzy Janiszewski vytvoril ešte v roku 1980 ako logo odborových štrajkov.

Všetky tri sa stretli aj na výstave Slovenského centra dizajnu Vizuály zmeny. Logo nereprezentuje z krajín V4 iba Maďarsko, pre ktoré bola príznačná politická nejednotnosť. Spoločným znakom bola najmä štátna trikolóra.

Slovenské, české a poľské symboly revolúcie síce vznikli za iných podmienok, v odlišnej fáze tvorby ich autorov, no i tak je podľa Pala Bálika zaujímavé sledovať, čím sú si podobné a že to asi nebude tak celkom náhoda.

„Vo viacerých príkladoch, dokonca aj v americkej popkultúre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Teraz najčítanejšie