Na Slovensku po slovensky, časť druhá
O dobrom a zlom zážitku z nášho zdravotníctva z pohľadu maďarského občana.
Autor je etnológ
Ak by sme mali čítať v novinách o tom, že v posledných dňoch nebolo nikde na svete zemetrasenie, že sa na slovenských cestách minulý víkend nestala žiadna dopravná nehoda, že platy sa zvýšia, nikto neštrajkuje, M. K. nikomu neposlal správy, tak také články by asi nemali žiadnu informatívnu hodnotu. Správy sú spravidla o tom, kde sa kradlo, klamalo, kde sa stala nejaká živelná katastrofa atď. Spravodajstvo takéhoto typu (buďme trošku naivní) určite má aj svoje pedagogické poslanie, ale hlavne zvyšuje čitateľskú obľúbenosť daného spravodajského produktu. A určite odzrkadľuje aj jednu stránku reality.
Keď som onoho času písal, ako drzo reagovala v Nových Zámkoch jedna zdravotná sestra na oslovenia v maďarskom jazyku („na Slovensku po slovensky“), komentáre sa očividne rozmnožili. A nie úplne pozitívne vo vzťahu ku mne. No aspoň bolo vidieť, že môj vtedajší denníkový záznam čítalo viac ľudí. Aj keď to však nikoho nebude zaujímať (napokon denník si človek píše pre seba), rád by som sa teraz zmienil o jednom opačnom prípade. O tom, že sa u nás dejú aj pozitívne veci.
Moju matku som nedávno odprevádzal v Nových Zámkoch na jednu očnú kliniku, kde som (učiac sa z poslednej skúsenosti a nebudem nikoho provokovať) oslovil na recepcii zdravotnú sestru po slovensky. Ona milo