Základy morálky si osvojujeme buď veľmi mladí, alebo sú vrodené. Keď sa napríklad jednoročné dieťa pozerá na bábku, ktorá je dobrá, a loptu, ktorú dostane, dieťaťu vráti späť, alebo zlá a loptu si ukradne pre seba, batoľa bábku potrestá tým, že jej vezme cukríky.
Najnovší výskum s predškolákmi ukázal, že deti majú tendenciu hájiť nielen vlastné záujmy, ale aj záujmy cudzích postáv, v tomto prípade bábok, ak im niekto ublíži. Štúdiu Katrin Riedlovej z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu a tímu publikoval tento týždeň časopis Current Biology.
Vedci posadili deti vo veku troch a piatich rokov ku stolu, ktorý bol rozdelený na štyri časti. V jednej sedelo dieťa, v druhých dvoch bábky – obeť a zlodej. Štvrtá bola prázdna, išlo o „jaskyňu“, neprístupnú oblasť.
„Zlodejská bábka“ mohla od obete – dieťa alebo druhá bábka – ukradnúť sladkosť tým, že si stôl otočila k sebe.
Pod ním boli špagáty, predškolák mal možnosť so stolom manipulovať a ľubovoľne ho otáčať – ukradnutú sladkosť tak mohol vrátiť poškodenej obeti, nechať zlodejovi alebo dať do jaskyne. Posledná možnosť slúžila ako trest pre zlodeja.
Sladkosť vrátili poškodenej obeti, páchateľa netrestali
Ako sa ukázalo, deti mali tendenciu vracať ukradnutú sladkosť poškodenej obeti, a to nielen v prípadoch, keď ňou boli sami, ale aj vtedy, keď išlo o bábku.
V druhom experimente mali deti možnosť zlú bábku potrestať. Trest spočíval v tom, že by jej sladkosť vzali a dali ju do „jaskyne“, kam nemala prístup. Pred touto možnosťou však uprednostňovali iné riešenie a sladkosť svojmu pôvodnému majiteľovi vracali.
„Takéto správanie sme u detí tohto veku ešte nepozorovali. Zdá sa nám, že deti predškolského veku prejavujú záujem o blaho obete,“ povedal v správe k článku Keith Jensen z univerzity v Manchesteri, spoluautor štúdie.
Niekedy sa stalo, že deti ukradli sladkosť pre seba, ale išlo iba o ojedinelé prípady. Väčšinou uprednostnili návrat sladkosti obeti, ak na to mali príležitosť.
Veľká monografia o základoch morálky u detí. Paul Bloom, Just Babies (2014). Zdroj – Amazon
Trestáme, hoci sami nie sme obeťou
Je prekvapivým zistením tejto štúdie, že deti sa zaujímali nielen o blaho svoje, ale aj cudzích postáv v prípadoch, ktoré sa ich osobne nedotýkali, čiže vtedy, keď o sladkosť prišla druhá bábka.
Ide o dispozíciu našej mysle, ktorá sa v neskoršom veku plne rozvinie a je zodpovedná za to, že nás nezaujíma len ujma, ktorú utrpíme my, ale aj ujma cudzích ľudí.
Jav má odborné pomenovanie „trestanie treťou stranou“ (third-party punishment). Ide o trestanie páchateľa za porušenie spoločenských noriem vonkajším pozorovateľom, ktorý nie je obeťou spáchaného prehrešku.
U škôlkarov však – ako sme videli – nie sú záujmy o blaho druhých spojené s trestaním páchateľa, ale skôr snahou napraviť ujmu obete.
„Deti v predškolskom veku majú zmysel pre spravodlivosť založený na vnímaní ujmy. Môžu vnímať porušenia treťou stranou a potrestajú ich, ale malé deti zaujíma viac obeť ako páchateľ. Z tohto raného zmyslu pre spravodlivosť pochádza trestanie treťou stranou. Ide o prostriedok, ktorý upevňuje kooperáciu,“ hovorí Jensen.
Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.cub.2015.05.014.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák
-Maartje-ter-Horst11.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)





























