Voľby 2020 nerozhodnú víťazi, ale porazení
Väčšina opozičných strán pristúpila k predvolebným spájaniam úplne netakticky. Namiesto nepotrebného spojenia PS/Spolu a Za ľudí sa opozícia mala sústreďovať výhradne na spájania zahŕňajúce strany v blízkosti päťpercentnej hranice.
Autor je politológ, pôsobí na Katedre politológie FSS MU
Takmer každé parlamentné voľby na Slovensku sa označujú za výnimočné či prelomové. Nadchádzajúce voľby vo februári 2020 nie sú žiadnou výnimkou a počet ich prívlastkov bude s nadchádzajúcimi týždňami narastať. Okrem iného však môžu byť prvými voľbami, keď opozícia ľahkomyseľne odmietne doslova ponúknutú politickú moc a dobrovoľne ju odovzdá svojim rivalom z vlády a z radov krajnej pravice.
Hoci moratórium na prieskumy a poverenie prezidentky na zostavenie vlády nemajú príliš veľa spoločného, na súčasnom Slovensku ich spája nemalá miera absurdnosti. Ak sa 50-dňový zákaz na zverejňovanie predvolebných výskumov nakoniec presadí, pôjde o mimoriadne škodlivé riešenie. Dôvody, pre ktoré to tak je, už boli opísané a možno k nim prirátať ešte jeden ďalší.
Konkrétne ten, že politické strany, ktoré moratórium presadzujú, hodlajú v mene ničím nepodloženého boja proti „manipuláciám“ ochraňovať občanov pred inak bežne dostupnými informáciami. Irónia je v tom, že tieto strany chcú zakazovať zverejňovanie prieskumov presne od tých istých agentúr, od ktorých si budú počas plynúceho moratória samy obstarávať čísla pre svoje kampane. To, či je 50-dňové informačné embargo na predvolebné prieskumy v rozpore s ústavnými princípmi, je na posúdení inej inštitúcie, ale od učebnicovej definície arogancie a pokrytectva nemá ďaleko.
Prezidentské poverenie na zostavenie vlády je problematické z iného dôvodu. Absurdnosť nie je v jeho povahe, ale v čoraz silnejšom a rozmáhajúcom sa presvedčení, že ide o niečo dôležité. Faktom pritom je, že prezidentské poverenie podstatné vôbec nie je.
Ilúzia prezidentského poverenia
Na prvom mieste je dobré zdôrazniť, že poverenie od slovenskej hlavy štátu nemá žiadnu právnu váhu. Z právneho hľadiska tento prvok neexistuje, rovnako ako nejestvuje zákonná povinnosť zakrývať si rukou ústa pri zívaní. Ide výhradne o zavedenú tradíciu, ktorá z procesu vzniku vlády robí istú formu rituálu s prvkami mocenskej romantiky, ale nič viac. Predpoklad, že poverenie vylepšuje predsedovi niektorej politickej strany priestor na povolebné vyjednávania a stavia ho do silnejšej mocenskej pozície, je absurdný.
Vládu
