Denník N

Armádny puč alebo koniec tyranie? Najdlhšie vládnuci prezident v Južnej Amerike ušiel z paláca

Oponenti Moralesa oslavovali jeho odstúpenie. Foto - TASR/AP
Oponenti Moralesa oslavovali jeho odstúpenie. Foto – TASR/AP

Prezident Bolívie Evo Morales rezignoval po zmanipulovaných voľbách a po tom, čo ho na odchod nepriamo vyzvala armáda. 

V Južnej Amerike v minulosti dlhoroční vládcovia často odchádzali z funkcie až po armádnych prevratoch či revolúciách. Podobný koniec v týchto dňoch zažíva aj prezident Bolívie Evo Morales.

Prvý líder krajiny s indiánskymi koreňmi a vzor socialistov z celého sveta v nedeľu oznámil, že rezignuje na svoju funkciu. Končí po dlhých 14 rokoch a donútila ho k tomu až armáda, ktorá mu nepriamo odporúčala odísť po sérii protestov.

Hlavným dôvodom tlaku na jeho rezignáciu boli voľby z 20. októbra. Evo Morales kandidoval na prezidenta už štvrtýkrát.

V roku 2016 pritom obyvatelia v záväznom referende tesne rozhodli, že sú proti tomu, aby sa zrušilo obmedzenie v ústave, že jeden človek môže byť prezidentom najviac dve volebné obdobia. Ústava platí od roku 2009, vďaka čomu mohol Morales vládnuť tri obdobia.

Strana Eva Moralesa sa však obrátila na ústavný súd. Provládni sudcovia rozhodli, že obmedzenie v ústave ide proti ľudským právam, a dovolili Moralesovi kandidovať znova. Jeho súperom bol kandidát opozície Carlos Mesa.

Evo Morales patrí k indiánskemu kmeňu Aymara. Aj ako prezident často vystupoval v tradičnom odeve. Foto – TASR/AP

Kľúčové prvé kolo

Na to, aby sa Morales stal prezidentom už v prvom kole, potreboval vyhrať s náskokom desať percentuálnych bodov.

Prvé kolo bolo kľúčové. Keďže ostatní kandidáti podporujú Mesu, súčasný prezident by pravdepodobne v druhom kole prehral.

Výsledky októbrových volieb sa vo volebný deň priebežne objavovali na internete. Pri 84 percentách sčítaných hlasov mal Morales náskok sedem bodov pred Mesom.

Vtedy sa však stalo niečo nezvyčajné. Na skoro

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie