Keď ste mladí a nie ste zamilovaní. Ako mobily z našich životov eliminovali náhodu
Píše Madison Darbyshirová, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times
Vlani mi jedna staršia pani oznámila, že zomriem sama.
Nemyslím si však, že sa ma tým snažila uraziť. Ako sme tak sedeli pri jednom z našich každotýždenných stretnutí v jej obývačke, pozrela na mňa cez svoje okuliare s hrubými sklami, v ktorých jej oči vyzerali ako taniere. Otvorene mi povedala, že vo veku 27 rokov sú moje romantické vyhliadky mizerné.
Tancovať chodil každý
Niekoľko týždňov som ako dobrovoľníčka trávila čas s dôchodcami z nášho susedstva. Väčšinou som tam s nimi len tak sedela a popri počúvaní ich príbehov chrúmala sušienky.
Pomyslela som si, že moja excentrická kamarátka bude v otázkach lásky autoritou. Ako príťažlivá blondínka si svojho prvého, druhého aj tretieho manžela našla v povojnovej Británii na organizovaných tancovačkách, ktoré sa konali každý piatok večer v klube neďaleko Trafalgar Square. Chodil tam každý.
Keď som bola nútená priznať, že ja ani moji kamaráti podobné akcie nenavštevujeme, povzdychla si: „Ako sa chceš teda stretávať s mužmi?“
Premýšľala som, či náhodou nemôže mať pravdu.
Kaviarne a kancelárie
Aj napriek rozšíreniu techniky navrhnutej na ľahšie spoznávanie ľudí moja generácia randí menej, žení sa neskôr – ak vôbec – a má oveľa menej sexu než naši rodičia.
Boli sme
