Mali by šíriť „lásku k blížnemu“, namiesto toho šíria nenávisť. O tom, keď viera škodí

Mali by šíriť „lásku k blížnemu“, namiesto toho šíria nenávisť.

Ako inak pomenovať skutočnosť, že Aliancia za rodinu a Nadácia Slovakia Christiana zorganizovali na Slovensku turné Paulovi Cameronovi, známemu svojimi zraňujúcimi výrokmi, v ktorých prirovnáva homosexuálov k vrahom a parazitom, čo treba vyhodiť z domu?

Čudujeme sa potom, že na Slovensku schvaľuje homosexualitu len 44 percent ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2007 pokles o 22 percent?

Môžu za to aj Aliancia za rodinu a Nadácia Slovakia Christiana, pretože vo väčšinovej spoločnosti pestujú tie najhoršie stereotypy a predsudky.

Deťom sa darí dobre

V minulosti sa Cameron napríklad vyjadril, že „deti homosexuálov v nadmernej miere trpia emocionálnymi poruchami a sú sexuálnymi obeťami“.

Nie je to pravda. Dnes už viac ako sedem desiatok štúdií ukazuje, že deti, ktoré vychovávajú gejovia a lesby, nevykazujú horšie výsledky v takých parametroch ako labilita, problémy so správaním, problémy s vrstovníkmi, emocionálne problémy, hyperaktivita, prosociálne správanie, sebaúcta či afektívne problémy.

Vo viacerých štúdiách sú na tom deti rodičov s homosexuálnou orientáciou dokonca lepšie, čo si niektorí psychológovia vysvetľujú tým, že lesby a gejovia, ktorí sa rozhodnú pre adopciu, sú na rodičovstvo vysoko motivovaní, takže do výchovy dieťaťa investujú veľa času a energie.

Nejde o chorobu

„Je rozumné, aby sme tých, ktorí sú homosexuáli (…) alebo sa venujú čuchaniu ponožiek, považovali za duševne vyšinutých alebo za ľudí s mentálnymi problémami,“ hovorí Cameron a na stránke Family Research Institute (Inštitút pre výskum rodiny), ktorý založil, šíri konšpiračnú teóriu o tom, že homosexualita sa vyškrtla zo zoznamu chorôb pre „nátlak homosexuálnych psychiatrov“. Ďalej sa vysmieva vedcom, že v oblasti homosexuality panuje rovnaká „vedecká zhoda“ ako v prípade globálneho otepľovania alebo evolúcie.

Skutočnosť je taká, že homosexualita sa zo zoznamu chorôb vyškrtla po dlhotrvajúcich debatách, v ktorých prevážil názor, že nevyhnutným kritériom duševnej choroby je utrpenie, čo homosexualita nespĺňa, pretože gejovia a lesby môžu svoju sexualitu prežívať rovnako šťastne a naplnene ako heterosexuáli.

V súčasnosti je homosexualita vyradená z diagnostických manuálov (DSM aj MKCH) a nepovažuje sa za chorobu. Ako Denník N píše opakovane, homosexualitu nepovažuje za chorobu Svetová zdravotnícka organizácia, Americká psychologická asociácia, Americká psychiatrická asociácia ani ďalšie odborné inštitúcie.

Varujú pred snahou meniť sexuálnu orientáciu

Úplne pomýlené sú Cameronove predstavy, že ľudia s homosexuálnou orientáciou páchajú 43-násobne viac trestných činov. Cameron skúmal aj nekrológy v novinách pre ľudí s homosexuálnou orientáciou, z ktorých usúdil, že žijú v priemere o zhruba 20 rokov kratšie.

Problémom tejto štúdie bolo, že ju zďaleka netvorila reprezentatívna vzorka. Editori selektovali, ktoré nekrológy v novinách uverejnia, a skoro všetky (89 percent) sa týkali zosnulých na AIDS. Nečudo, že v 80. rokoch, keď sa prieskum robil, umierali takí ľudia mladší, no Cameron spravil chybu, lebo čiastkové údaje z nekrológov rozšíril na celú populáciu gejov a lesieb.

Cameron je presvedčený, že homosexualita sa dá liečiť, čo je ďalší nezmysel. Pred akoukoľvek snahou meniť sexuálnu orientáciu človeka varuje Americká psychologická asociácia, Americká psychiatrická asociácia a celý rad ďalších odborných inštitúcií. „Do dnešného dňa neexistuje žiaden vierohodný vedecký výskum, ktorý by ukázal, že zmena sexuálnej orientácie je bezpečná a efektívna,“ uvádza v oficiálnom stanovisku Americká psychologická asociácia.

Pre permanentnú dezinterpretáciu psychologického a sociologického výskumu sa od Camerona dištancovala Americká psychologická asociácia, Americká sociologická asociácia, Kanadská psychologická asociácia a ďalšie inštitúcie.

Náboženský dogmatik

Paul Cameron je typickým náboženským dogmatikom, ktorý svoju nenávisť k homosexuálom zaštiťuje láskou k Biblii. Tento náboženský text sa o homosexuáloch vyjadruje na mnohých miestach naozaj hanlivo, v Starom zákone sa napríklad píše: „Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich,“ (Lv 20, 13) alebo „Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Lv 18, 22).

Nemenej odpudivé sú aj novozákonné vyjadrenia svätého Pavla, ktorý v 1. liste Korinťanom prirovnáva „súložníkov mužov“ k chamtivcom, opilcom či lupičom a pokračuje, že „nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor, 6, 9-10).

Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že „homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“, a List biskupom katolíckej cirkvi o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby zase konštatuje, že náklonnosť homosexuálnej osoby je „z morálneho hľadiska vnútorne zlá“.

Dodajme, že zmierlivejšie ako Cameron sa k homosexuálom správa napríklad pápež František, ktorý vyhlásil, že rodičia homosexuálnych detí by nemali svojich potomkov odsudzovať, ignorovať ich sexuálnu orientáciu ani ich vyhadzovať z domu. Aj na Slovensku máme mnohých veriacich, ktorí sa k ľuďom s homosexuálnou orientáciou správajú láskavo a s úctou, Cameron teda predstavuje krajné krídlo.

Náboženská viera nie je garantom vyššej morálnosti

Veriaci stoja pred neľahkou voľbou – buď sú konzistentní, Biblie sa držia celej a doslova, takže sa niekedy správajú neľudsky ako Cameron, alebo si vyberajú hrozienka, kvantá krutých a bizarných pasáží ignorujú a správajú sa ako selektívni oportunisti.

Boh neničí všetko (charita, útecha,…), ako si myslel Christopher Hitchens, ale Cameron ukazuje, že ničí naozaj veľa. Boh, kvôli ktorému ľudia urážajú homosexuálov (či kohokoľvek) a ničia im životy, nie je veľký, ak možno parafrázovať Hitchensov názov knihy Boh nie je veľký.

Čo s tým? Riešenie je jednoduché. Ak vás lákajú pútavé biblické príbehy, napríklad o milosrdnom Samaritánovi, existuje plnohodnotná náhrada – volá sa beletria, hudba, kino, divadlo, šport či priatelia. Fakty zase obstará veda.

Nejakú formu „zlatého pravidla“ poznáme zo všetkých spoločností, takže morálka nie je rozhodne viazaná na Bibliu. Ani náboženská viera sama osebe nie je garantom vyššej morálnosti – v škandinávskych sekulárnych krajinách nie je viac znásilnení, vrážd alebo lúpeží ako vo vysoko religióznych krajinách (skôr naopak).

Základy morálky pozorujeme aj pri iných živočíchoch, ktoré sa od nášho druhu oddelili pred miliónmi rokov, takže morálka je zjavne staršia ako náboženstvo, ktoré má len niekoľko tisíc rokov. Pud k prosociálnemu správaniu je univerzálny a chýba iba ľuďom s antisociálnymi poruchami.

Morálka nespadla z neba, pretože ide o výsledok biologickej (príbuzenský výber, recipročný altruizmus a nepriama reciprocita) a kultúrnej evolúcie (medzinárodný obchod a iné).

Morálka, ktorá spája

Milióny rokov žili naši predkovia v malých sociálnych skupinách a s členmi iných skupín sa delili o obmedzené zdroje, potravu či prístrešie. Bolo prirodzené, že k sebe prechovávali odpor, lebo ak ste vy šli spať najedení do bezpečnej jaskyne, znamenalo to, že oni budú hladovať a budú vystavení predátorom.

Do istej miery sme dedičmi tejto pravekej mysle a stále delíme ľudí na „My“ (dobrí) a „Oni“ (zlí). V modernej spoločnosti však potrebujeme morálku, ktorá nás nerozdeľuje, ale spája a do kruhu „My“ zahŕňa čoraz viac ľudí, čo sa od nás líšia – jazykom, farbou pleti, štátnou príslušnosťou, pohlavím, vekom či sexuálnou orientáciou.

Cameron, ale aj Aliancia za rodinu a Nadácia Slovakia Christiana sú dedičmi starovekej morálky a v jej duchu si svet rozdelili na členov skupiny „My“, ktorí sú subjektmi morálky, a „Oni“ (homosexuáli), ktorých z kruhu morálky vylúčili.

Poznanie sa neskončilo v staroveku. Morálka z obdobia železnej doby je vhodná na riešenie aktuálnych morálnych dilem podobne ako Aristotelova Fyzika na riešenie gravitačných vĺn alebo letov na Mars, čiže pramálo. Veda napreduje, dogmatici nie.

Literatúra:

Joshua Greene: Moral Tribes. Penguin Press
Jonathan Haidt: Morálka lidské mysli: Proč lidi rozděluje politika a náboženství. Dybbuk
Joseph Henrich: The Secret of Our Success: How Culture Is Driving Human Evolution, Domesticating Our Species, and Making Us Smarter. Princeton University Press
Nicholas Christakis: Blueprint: The Evolutionary Origins of a Good Society. Little, Brown Spark
Steven Pinker: Lepší andělé naší přirozenosti: Proč ubývá násilí. Academia
Matt Ridley: Původ ctnosti. Portál
Peter Singer: The Expanding Circle: Ethics, Evolution, and Moral Progress. Princeton University Press
Frans de Waal: Dobráci od přírody. Academia