Nežná revolúcia ženy oslobodila, ale príliš veľa z nich to tak necíti
História ukazuje, že útok na liberálnu demokraciu sa často začal obmedzovaním práv žien.
Americká antropologička Kristen R. Ghodsee minulý rok publikovala knihu o tom, že ženy vo východnom bloku mali lepší sexuálny život ako ich rovesníčky na Západe. Vysvetľovala to tým, že socializmus im umožňoval ekonomickú nezávislosť, lebo mohli pracovať, keďže o ich deti bolo postarané v škôlkach a o ich starých a chorých v na to určených inštitúciách. A keďže nemuseli riešiť také veci ako nutnosť zladiť prácu a domácnosť, lebo napríklad fungovali čistiarne, neboli také vystresované, čo sa prejavovalo aj na kvalite a frekvencii ich sexu.
Neviem, aký sexuálny život viedli ženy v Československu v roku 1989 (mala som 14 rokov), ale nepamätám si, že ženy by nemali stres alebo že by všetko fungovalo, ako opisuje americká autorka. Ak odhliadneme od šedivosti, neslobody a pohŕdania občanmi a občiankami, hlavne tými, čo neboli súdruhovia a súdružky, nežili ženy v socialistickom Československu nejaký škandinávsky sen.
Naháňali sa z práce do jaslí a škôlok a potom do obchodov, kde často chýbali aj základné veci, o ich chorých a starých sa starali v polozhnitých inštitúciách s minimálnou úctou k ľudskej dôstojnosti, ich mzdy boli nižšie ako ich kolegov, čelili sexizmu v práci, na úradoch, domáce násilie bolo široko tolerované a ani sa nepovažovalo za problém. Vtedajší interrupčný zákon znamenal aj to, že ženy o prerušenie tehotenstva (nezriedka dôsledok nekvalitnej antikoncepcie) museli ponižujúco žiadať špeciálnu komisiu (do r. 1987).
Rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú hlásala komunistická strana a ktorú mali podporiť aj kvóty na funkcie v radoch, bola
