Denník N

Ochranou včiel chránime seba

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Autor je člen predsedníctva PS

Keď vám niekto povie, že nikdy v živote nevidel živého mamuta či vtáka Dodo, oprávnene to vo vás nevzbudí väčšie emócie (maximálne tak naštartuje zívací reflex). Už o pár generácií môže podobný nezáujem vyvolať konštatovanie, že dotyčný či dotyčná nikdy v živote nemali možnosť vidieť živé včely. Bohužiaľ, nepreháňam.

Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré sa včely a iné opeľovače ocitli v ohrození. Môže za to nami spôsobená klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia. Úhyn kolónií včiel má však na svedomí aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré používame najmä v poľnohospodárstve.

Zatiaľ čo klimatická kríza či úbytok kvetov sú problémy, ktoré nemajú jednoduché a najmä rýchle riešenie, spôsob, akým pristupujeme k pestovaniu potravín, je takpovediac nízko visiacim ovocím. Stačí natiahnuť ruku a odtrhnúť.

V Európskom parlamente som prišiel s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v  poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie. Vďaka Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) máme nástroje, ako to docieliť, k dispozícii už od roku 2013. Stačí ich len odsúhlasiť.

Tu sa však celá situácia komplikuje. Členské štáty, vrátane Slovenska, ktoré majú v tejto veci konečné slovo, doteraz nekonali v záujme svojich občanov a ochrany životného prostredia. Pod tlakom agrochemického priemyslu boli vedcami navrhované opatrenia na ochranu včiel pred nebezpečnými pesticídmi oklieštené do aktuálnej bezzubej podoby. Preto som sa v europarlamente postavil do prvého radu odporu proti tomuto hazardu s našou budúcnosťou a podarilo sa mi získať podporu väčšiny poslancov.

Vyhynutím včiel a ďalších opeľovačov by zmizlo približne 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, a naše poľnohospodárstvo by utrpelo vážne škody. Až 75 percent plodín, ktoré pestujeme, je závislých práve od nich. Je teda v našom životnom záujme mať účinnú legislatívu, ktorá bráni používaniu nebezpečných pesticídov.

Toto sú fakty a čísla, ktorým určite rozumejú aj vládni politici a nimi riadení úradníci. Napriek tomu doteraz nekonali tak, ako mali. Ak slovenskí zástupcovia opätovne nepodporia návrhy na sprísnenie používania nebezpečných pesticídov, vyššiu ochranu včiel a verejný záujem, bude to jasný signál, že je na čase ich vymeniť.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie