Denník N

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, Česku sa už nepribližujeme
  • Pýtajme sa kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín

Autor je analytik VÚB banky

Výročia 17. novembra tradične zahlcujú verejnú diskusiu analýzami, či sa za nového režimu ľuďom žije lepšie ako za toho starého. Takéto bilancovanie však z hľadiska ekonomickej výkonnosti a príjmov už dávno stratilo zmysel.

Lepšie ako pred tridsiatimi rokmi sa v drvivej väčšine určite máme. Hovorí to niečo o tom, či bola Nežná revolúcia prínosom? Veľmi nie, veď aj na Kube sa dnes určite majú o čosi lepšie ako pred tridsiatimi rokmi.

Je veľmi pravdepodobné, že aj socialistické Československo by na tom po troch dekádach bolo lepšie a do svojej ekonomiky by zakomponovalo technológie a výrobné postupy, ktoré by zvýšili reálnu produktivitu práce, a tým pádom aj miestne príjmy.

Aj keď za najvyspelejšími krajinami by zrejme krajina naďalej zaostávala – podobne ako spomínaná Kuba. Mimochodom, v roku 1990 tamojší HDP na osobu v dolároch prevyšoval priemerný príjem na Slovensku. Dnes je menej ako polovičný.

Ani po 30 rokoch rýchleho rastu však Slovensko ani Česko nedobehli hospodársku výkonnosť priemeru Európskej únie, ako ukazuje graf vyššie.

V kúpnej sile miestny HDP na osobu aktuálne dosahuje 79 až 91 % priemeru EÚ28. V bežných cenách hospodárska produkcia na jedného zamestnanca dosahuje len 57 % (Slovensko), resp. 59 % priemeru Únie (Česko).

Najmä preto sú miestne mzdy voči EÚ stále menej ako polovičné. Tento rok dosiahnu hodinové mzdové náklady na Slovensku len zhruba 44 – 45 % európskeho priemeru, v Čechách asi 48 % (ich kúpna sila je našťastie vďaka nižšej cenovej hladine vyššia). Pritom pred dvadsiatimi rokmi boli československé mzdy len zlomok výšky západoeurópskych.

Zdroj: Európska komisia, Medzinárodný menový fond (MMF), Maddison Project Database

Slovensko navyše od hospodárskej krízy roku 2009 vyspelé krajiny dobieha pomalšie a Česko už dokonca vôbec.

Západným susedom sa v ostatných rokoch ekonomicky darilo viac ako krajine pod Tatrami: okrem rekordne nízkej nezamestnanosti (momentálne len 2,1 %) v HDP na osobu podľa štatistík Európskej komisie predbehli Slovinsko, Španielsko a do troch rokov môžu byť susedia vyššie aj ako Taliansko.

Stredná Európa ako celok tak postupne dobehla južnú, keď najmä Grécko, ale aj iné krajiny juhu, hospodársky zaostávali (viď graf nižšie).

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie