Denník N

Čo sa to na tom Balkáne opäť deje?

Macedónčania si v referende zmenili názov krajiny na Republika Severné Macedónsko, aby sa pomerili s Grékmi. Teraz ich zbližovanie s Európou zastavil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto - TASR/AP
Macedónčania si v referende zmenili názov krajiny na Republika Severné Macedónsko, aby sa pomerili s Grékmi. Teraz ich zbližovanie s Európou zastavil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Všetkým, ktorí si mysleli, že po dekáde vojen sa stáva Balkán zónou akej-takej stability, ktorá už čaká iba na vstup do raja (EÚ), zasadil nedávno francúzsky prezident Emmanuel Macron ťažkú ranu.

Je to predzvesť horúcej zimy na juhovýchode Európy. Racionálne sa Macronov krok, ktorým s podporou Holandska a Dánska fakticky zastavil (pre optimistov: oddialil) začiatok prístupových rokovaní s dvomi krajinami, dá vysvetliť iba ťažko.

Albánsko a Severné Macedónsko si totiž svoje domáce úlohy v podobe potrebných reforiem splnili. Takmer bezo zvyšku. Druhá z týchto krajín dokonca išla na limity svojich možností ústupkov a dohodla sa s Gréckom, ktoré dovtedy jej integráciu pre jej názov blokovalo, na zmene názvu. To síce premiérom oboch krajín vynieslo nomináciu na Nobelovu cenu mieru, od Francúzov však dostali facku. A vôbec nie výchovnú.

Podľa severomacedónskeho premiéra Zorana Zaeva je Macronov septembrový krok, ktorý si ho presadil napriek stanoviskám Junckera či Tuska, historickou chybou Európy a dôsledkom vnútorných problémov Únie, za ktoré krajiny západného Balkánu nenesú zodpovednosť. To sedí. Zaev sa bez očakávanej zatrpknutosti (nevzdáme sa európskeho sna) poďakoval mnohým európskym lídrom.

Francúzsko začína chápať, že so svojou hmlistou rétorikou o „procedurálnych dôvodoch“ a „potrebe prepracovania prístupového procesu“ ostáva čoraz osamelejšie.

Podporu ambíciám Skopje a Tirany vyslovil nielen Európsky parlament a Spojené štáty, ktoré sľubujú, že ostanú strategickým partnerom oboch krajín. Neobvykle jasne a ostro sa na podporu krajín Balkánu vyslovili aj lídri V4, Grécka a iných krajín. Taliansky premiér Giuseppe Conti hovorí dokonca o zničenom sne. Táto oblasť, zdôrazňuje Conti, bola od roku 1400 pod nadvládou Osmanskej ríše, po 2. svetovej vojne tam vládli komunisti. Inými slovami, Európa Balkánu za mnohé vďačí a mnohé mu dlhuje.

Macron už cúva a hovorí, že západný Balkán onedlho navštívi a zváži prehodnotenie svojho postoja. Čo sa už však zvrátiť nedá, sú procesy, ktoré môžu byť deštruktívne. Zaev rezignoval a vypísal predčasné voľby. Balkánske krajiny ležia v priesečníku záujmov Bruselu, Moskvy, ale aj Ankary. Je pravdepodobné, že dôsledkom oprávneného rozčarovania tamojších voličov z Únie bude ich príklon k proruským a nacionalistickým silám.

Indikátory narušenia krehkého západného smerovania sú už zrejmé. Srbská premiérka Ana Brnabićová podpísala v Moskve napriek varovaniam zo strany EÚ dohodu o zóne voľného obchodu s Eurázijskou ekonomickou úniou (EEÚ). Okrem toho, Severné Macedónsko, Albánsko a Srbsko najnovšie plánujú od roku 2021 „malý Schengen“, regionálnu zónu voľného pohybu a obchodu. Tieto svojpomocné kroky neznamenajú nič iné ako to, čo kedysi lapidárne vyjadril Vladimír Mečiar. Nechcú nás na Západe? Obrátime sa na Východ.

Macron hrubo podcenil aj čosi iné. Väčšina moslimskej populácie v krajinách ako Albánsko, Kosovo či Bosna a Hercegovina má európsky kultúrny vývoj a liberálnu tradíciu. Tú nezničili ani stovky džihádistov (a ich rodín), ktorí sa dali pred pár rokmi naverbovať do služieb takzvaného Islamského štátu. A vážne ju nenarušili ani pokusy saudskoarabských wahhábistov a iných islamských radikálov infiltrovať sa na Balkáne cez štedrú, no presadením ich učenia podmienenú charitatívnu pomoc po vojnách. Miestne islamské autority na Balkáne sa týmto pokusom a tlakom doteraz úspešne bránili. To sa môže teraz, po rozčarovaní z európskeho sna, zmeniť.

EÚ bude mať možnosť reparátu svojho strategicky chybného rozhodnutia na samite v chorvátskom Záhrebe v máji 2020. Ak, pravda, dovtedy proeurópske vlády na Balkáne nepadnú ako domček z kariet. A to ešte nehovoríme o napätí a zamrznutých vzťahoch medzi Srbskom a Kosovom.

Trochu oheň, trochu voda, nová kniha Andreja Bána

zobraziť

Teraz najčítanejšie