Denník N

November ’89 a utváranie bezbrehého kapitalizmu

Zdroj: TASR
Zdroj: TASR

Ak niekto viní za dnešné nedostatky komunistov a eštebákov, je to pokrytectvo, lebo pravidlá nastavili neoliberáli.

Autor je filozof, publicista, politik

Zhrniem svoj hodnotový aj metodický prístup k novembru ’89: Nepozerať sa na november ’89 očami VPN, ale vidieť VPN očami Novembra… Nepozerať sa na dedičstvo novembra ’89 výlučne cez prizmu formálnych inštitúcií a práv, ktoré sme ustanovili. Lebo to štrnganie a masová účasť na protestoch a manifestáciách sa dotýkala obsahu, zmysluplnej nádeje: iste nie ako návrat k roku 1968, ale ako jeho pokračovanie po definitívnom páde boľševizmu aj v Rusku. Nádej nie ako komunizmus, nie ako socializmus, ale ako úsilie o slobodu, spravodlivosť, humanizmus, reálny rast blahobytu a politickú demokraciu.

Pozrite si dobové transparenty a heslá. (Ani na jednom nenájdete „chceme kapitalizmus“, „totálna privatizácia“, „zrušenie sociálneho zabezpečenia“, „obmedzenie zamestnaneckých práv“, „sloboda špekulantom“, „priestor hazardným hrám“, „chceme súkromné bezpečnostné služby“, „fabriky milionárom“, „zdravotníctvo súkromným žralokom“… )

Tak sa pozrime bez predsudkov na politický postup VPN. Nebudem na tomto mieste analyzovať tri strategické chyby VPN: opretie sa o normalizačných komunistov a vytláčanie tých reformných zo šesťdesiateho ôsmeho, potom nomináciu Vladimíra Mečiara za premiéra a napokon prechod na striktne čechoslovakistickú pozíciu v štátoprávnom usporiadaní. Dotknem sa tej, ktorá má priamy vplyv na naše dnešné problémy.

Paralelne so znovuoživeným čechoslovakizmom sa gálovská VPN stále zreteľnejšie prikláňala k pravicovému konceptu „šokovej terapie“ Václava Klausa. Je to zápas o sociálno-ekonomický obsah nového režimu. Vedel som – ako iste mnohí a rovnako bezmocní ako ja – že obsahom onoho nádejného „nového“ sa môže stať hrubá a neľudská realita „čistého“ kapitalizmu. Kratučko, kratučko po novembri ’89 prevládala gradualistická koncepcia transformácie plánovanej ekonomiky na trhovú, s konceptom malej privatizácie a deetatizácie veľkých podnikov (rozumej ich premena na akciovky vlastnené štátom…).

Tu ešte hrali dominantnú úlohu komárkovci či kočtúchovci, ale o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Komentáre

Teraz najčítanejšie