Denník N

Predtým, ako sa 1. marca opýtame, kde sa stala chyba

Po štyroch rokoch sa môže volič demokratických strán po voľbách opäť prebudiť do rána plného hnevu a výčitiek.

Stalo sa to už, žiaľ, nemilou tradíciou. Antisystém a extrém mali podľa prieskumov dva týždne pred voľbami 5. marca 2016 slabučké dve-tri percentá. Vieme, ako to nakoniec s ĽSNS a Sme rodina dopadlo.

Čo urobiť, aby sa to nezopakovalo, tentoraz v ešte horšej podobe víťazstva Kotlebu a na druhom mieste Fica (či naopak)? Sociológovia, politológovia, komentátori, ale aj samotní opoziční politici začínajú otvorene hovoriť v takmer zabudnutých českých pojmoch, akým je napríklad „blbá nálada“. Frustrácia a nedostatok motivácie či odhodlania voličov, ktorí nechcú Fica, Danka ani fašistov, nie je pritom dôsledkom negativizmu médií, ale obrazom reálneho stavu vecí.

V pozadí je údiv, že Smer ani po Kočnerovej Threeme neklesol pod dvadsať percent. Až také prekvapenie, s ohľadom na profil jeho voličov, to pritom nie je. Nechajme však personálne čoraz viac vyprázdnený Smer Smerom. Dôležitejšie je, že jedinou silou, ktorá mu je, zdá sa, schopná hlasy odobrať, je práve antisystém. Či už v podobe kotlebovskej štvorkoalície alebo „pána doktora“ Harabina. Ich spájanie sa zdá byť podľa aktuálnych správ vylúčené.

Časť antisystému, extrému a nacionalistov sa napriek tomu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľby 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie