Denník N

Ekonóm Koršňák z UniCredit Bank: Slovensko patrí medzi najpomalšie rastúce krajiny regiónu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vysvetľuje, prečo automobilový sektor pomáha menej ekonomike a prečo to vyzerá tak, že to nie je problém ani tak výrobcov áut ako ich subdodávateľov, ktorým berie robotu Maďarsko.

Stále platí, že sa vývoj našej ekonomiky nepodobá roku 2008? Slovenská ekonomika sa neustále spomaľuje, v treťom kvartáli rástla medziročne iba o 1,3 percenta.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

Povedal by som, že spomalenie rastu, ktoré sme videli v treťom kvartáli, ale čiastočne aj v druhom kvartáli, súvisí síce aj s tým, že sa externý dopyt spomaľuje, ale pravdepodobne sa tam pridáva aj viacero domácich štrukturálnych problémov, ktoré ekonomický rast na Slovensku ešte výraznejšie spomaľujú. Ak sa pozrieme na okolité krajiny regiónu, vo väčšine z nich vidíme mierne spomalenie, ale výrazne menšie ako na Slovensku. Maďarská alebo poľská ekonomika si stále držia medziročný rast niekde okolo štyroch, piatich percent. Česká republika v treťom kvartáli spomalila z 2,8 na 2,5 percenta. To spomalenie bolo výrazne menšie aj napriek tomu, že očakávania boli presne opačné. Slovenská ekonomika mala podľa všetkých očakávaní v tomto roku rásť o niečo rýchlejšie a byť skôr ťahúňom v regióne aj vďaka ponukovému šoku v automobilovom priemysle v podobe štvrtej automobilky. To sa na číslach zatiaľ neukazuje a Slovensko patrí medzi najpomalšie rastúce krajiny regiónu.

Vývoj ukazuje, že naša ekonomika má štrukturálny problém a ani príchod štvrtej automobilky jej nepomáha do takej miery, ako sa očakávalo. Tak?

Presne tak. Keď sme sa pozerali zatiaľ na nie úplné dáta za tretí kvartál, ale napríklad aj na dáta zahraničného obchodu za prvý kvartál, mohli sme pozorovať, že tá slabosť ani nie je u koncových producentov automobilov, ale v subdodávateľskom reťazci. To sa v treťom kvartáli mohlo čiastočne zmeniť, ale minimálne v prvej polovici roka to tak bolo. To znamená, že jednak klesajú vývozy komponentov zo Slovenska, čo môže súvisieť s pomalším rastom nemeckých automobiliek, ale aj so štrukturálnymi zmenami v odvetví, keď sa s nárastom elektromobility požiadavky automobiliek voči subdodávateľom zmenia. Ale zaujímavejšie možno je, že nám prudko rastú dovozy komponentov z okolitých krajín. To, samozrejme, súvisí s tým, že tu máme novú štvrtú automobilku, produkcia hotových áut rastie, ale zároveň nám rastie aj dovozná náročnosť. Sekundárne efekty zo štvrtej automobilky sa ako keby rozlievali do okolitých krajín a predovšetkým to vidíme na dovozoch komponentov z Maďarska. Máme pocit, že problém je zatiaľ skôr tam.

Hovoríte, že našim subdodávateľom berie zákazky Maďarsko. Prečo?

Môže to byť kombinácia viacerých efektov. Jednak je to nedostatok pracovnej sily na západnom Slovensku, kde sú subdodávateľské klastre situované. To sa, samozrejme, prejavuje na zvýšených mzdových tlakoch, na raste platov a najmä jednotkových nákladov práce. Čiastočne to však pozorujeme aj v Maďarsku, takže pravdepodobne to nebude jediným vysvetlením. Tým ďalším môže byť zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré takisto tlačí na rast mzdových nákladov, či sú to príplatky, nestabilita, rozhodovanie na poslednú chvíľu, čo v meniacom sa svete subdodávateľov, keď sa požiadavky automobiliek na nich postupne menia, vytvára ako keby nové preskupenie subdodávateľského reťazca. A tým, že ten náš je o niečo menej konkurencieschopný z dôvodov, ktoré som menoval, môže to vytláčať investície do okolitých krajín a v podstate tým oslabovať subdodávateľský sektor. Je to istým spôsobom hypotéza, nemáme to zatiaľ potvrdené úplne presnými, tvrdými číslami. Ale z toho, čo máme, sa zdá, že toto by mohol byť jeden z problémov, s ktorým slovenská ekonomika v tomto roku zápasí.

Platí teda, že automobilový priemysel najviac prispel k spomaleniu ekonomiky v treťom kvartáli?

Zatiaľ nemáme detailné čísla hrubého domáceho produktu, môžeme vychádzať len z mesačných čísel, ktoré nám postupne dávkoval štatistický úrad. Keď sa pozrieme na produkciu priemyslu, tam sa javí, že práve automobilový priemysel bol tým zásadným faktorom, ktorý prispel k relatívne silnému poklesu priemyslu v treťom kvartáli.

Vieme už dnes povedať, či automobilový priemysel bude alebo nebude v ďalších kvartáloch čoraz menej prispievať k ekonomickému rastu?

Úplne stopercentne to povedať nevieme, ale keď sa pozrieme na to, ako sa vyvíja podnikateľské prostredie, mzdy na Slovensku, tak predpokladám, že tieto trendy zostanú v rovnakej miere zachované aj do budúcnosti. Samozrejme, otázka je, kde je ten jadrový subdodávateľský priemysel, ktorý tu na Slovensku zostane, pretože tá blízkosť je preň významnejším benefitom ako to, že produkciu presunie do Maďarska, Česka, Rumunska, Srbska alebo inde.

V treťom kvartáli sa spomalil aj rast zamestnanosti. Je to nepríjemné prekvapenie?

Nie je a skôr s ohľadom na to významné spomaľovanie ekonomického rastu to bola možno až nad očakávania dobrá zamestnanosť. Vysvetlením, prečo zamestnanosť ešte stále silno rastie, je, že v jej dátach sa spomalenie rastu prejaví predsa len s nejakým oneskorením. Máme tu legislatívne obmedzenia, výpovedné lehoty. Takisto tým, že ekonomika bola v posledných rokoch v tomto podinvestovaná, ekonomický rast je výrazne náročnejší na pracovnú silu. Akýkoľvek rast ekonomiky v súčasnosti má zvyšovať zamestnanosť, keďže ekonomika nie je schopná rásť prostredníctvom rastu produktivity práce.

V ktorých odvetviach sa už prepúšťa?

Pokles zamestnanosti už vidíme v priemysle. V sektore služieb stále vidíme rast, aj keď spomalenie zo sektora priemyslu sa postupne prelieva aj do sektora služieb.

Vráťme sa ešte k porovnaniu s rokom 2008. V čom je teda podoba súčasného vývoja s rokom 2008? V štrukturálnych problémoch ekonomiky?

Skôr by som povedal, že je to naopak. V roku 2008 bola domáca ekonomika na tom štrukturálne veľmi dobre s tým, že sme mali veľa zainvestovaného pred krízou. V roku 2009 sme síce mali prudký pokles, avšak rast sa veľmi rýchlo naštartoval, keďže tu boli nevyužité kapacity automobiliek. Štrukturálne bola ekonomika zdravá. V súčasnosti tu, naopak, máme spomalenie externého prostredia, teda ani nie pokles, ale domáca ekonomika nie je v úplne dobrej kondícii, štrukturálne sú tu nejaké problémy. V kľúčovom autosektore dochádza k štrukturálnym zmenám aj v súvislosti s nástupom elektromobilov, ekonomika nie je na to celkom pripravená. Je menší predpoklad, že budeme vidieť rýchle dramatické oživenie bez toho, aby sme si spravili nejaké domáce úlohy.

Vyzerá to podľa aktuálnych čísel tak, že nám hrozí prepad ekonomiky a kríza?

Zatiaľ sa to stále tak nejaví, že by sme mali klesať. Ale riziko, že vývoj bude horší, ako by zodpovedal externému prostrediu, sa v posledných kvartáloch zvyšuje. Zatiaľ však neočakávame pokles ekonomiky.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie