Odpustite hriešnikom. Evanjelická organizácia roky kryla obťažovanie dievčat

Po tom, čo Denník N na jar uverejnil príbeh o zneužívanom dievčati v letnom tábore Chachaland, kontaktoval nás Marek s tým, že pozná podobný prípad. Spolu s manželkou vyrastali v evanjelických spoločenstvách, dnes úspešne podnikajú a vychovávajú svoje deti.

Prípad je spred asi pätnástich rokov. Prečo o ňom píšeme až teraz? Pretože Marek ho pred rokmi nahlásil viacerým evanjelickým spoločenstvám, no tie sa ho namiesto vecného a zrozumiteľného vyriešenia snažili udržať v tajnosti. „Niekoľkokrát ma požiadali, nech o tom mlčím,“ hovorí Marek.

S manželkou Luciou (svoje pravé meno si Lucia ani Marek nepriali uviesť) sa preto rozhodli zistiť, či je tento muž stále hrozbou pre dievčatá v mládežníckych organizáciách. Chceli vedieť, ako šéfovia organizácií s odstupom času hodnotia svoje rozhodnutie nechať si tento prípad pre seba. Navyše, ich dospievajúce deti ich postavili pred dilemu, či detským cirkevným táborom dôverujú alebo nie.

Odzipsoval mi spacák a obchytkával ma

„Vyrástla som v neveriacom prostredí,“ začína rozprávanie Lucia. Ako dieťa nebola obľúbená. Zajakávala sa, nechodila práve najlepšie oblečená a vyrastala na dedine v rodine s rozvedenými rodičmi.

Dostala sa však do kresťanských kruhov a, ako sama hovorí, obrátila sa. Začala chodiť na kresťanské stretnutia, festivaly a tábory. „Konečne som mala pocit, že niekam patrím.“

Ako štrnásťročná dostala pozvanie na týždňový pobyt do Nemecka. Mali navštíviť niekoľko miest a cirkevných centier. Mama ju nechcela pustiť. „Bola vtedy dosť protikresťansky naladená. Bála sa, že sa mi tam môže niečo stať. Dnes sa jej už nečudujem,“ komentuje to Lucia.

Žiadneho z účastníkov výletu do Nemecka bližšie nepoznala. Vyrazili mikrobusom, spolu asi šesť detí a traja vedúci, medzi nimi aj Dušan M. Bolo to okolo roku 2002.

V kresťanských kruhoch bol známy. V roku 2003 bol v Ekumenickej rade cirkví zodpovedný za prácu s mládežou. V čase, keď sa zoznámil s Luciou, mal asi 40 rokov. Ona bola deviatačka.

„V tom čase som ho obdivovala. Bol recesista, komik, všetko otočil na zábavu. Bol dobrosrdečný, milý, imponovalo mi to,“ opisuje Lucia.

Spomína si na to, ako si večer na ubytovni ľahli do spacákov a Dušan M. sa zložil vedľa nej.

„V noci mi odzipsoval spacák, dal mi doň ruky a začal ma obchytkávať cez oblečenie,“ hovorí Lucia. „Zaspali sme držiac sa za ruky. Aká bola moja reakcia? Žiadna. Dnes si hovorím, prečo si neskríkla, prečo si sa nebránila? Reagovala som tak, ako v takej situácii reaguje množstvo iných dievčat.“

Lucia si pamätá, že keď počas dňa osamel, hovoril jej, že mu to „neklape“ so ženou a asi sa rozvedie. „Mala som pocit, že som to vyhrala, lebo veď sa mu páčim. Hovorila som si, že je vo mne asi niečo výnimočné, čo iné baby nemajú.“

Dušan M. jej bol celý čas nablízku, chytal ju za ruku. Všimlo si to aj dievča, ktoré bolo na výlete s nimi. „Na WC mi hovorila, nech si dávam pozor, lebo je známy tým, že má problém s dievčatami. Ale ja som bola rada, že niekto má o mňa záujem.“

Nastražili mu pascu a chytil sa

Tým dievčaťom, ktoré ju na Dušana M. upozornilo, bola Zuzana (svoje pravé meno si nepraje uviesť). Už vtedy poznala viac dievčat, ktoré jej tvrdili, že ich obchytkával, liezol im do postele, do spacákov, snažil sa ich vyzliekať. „Na polícii som nebola len kvôli tým dievčatám a ich rodinám, ktoré by možno prežili obrovskú hanbu,“ hovorí Zuzana.

Napriek tomu sa snažila aspoň o to, aby Dušan M. odišiel zo Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEM), cez ktoré mal prístup k mladým dievčatám. „Riešila som to na najvyšších miestach. Tam mi však bolo povedané, že dievčatá sú na vine, lebo nosia krátke sukne,“ hovorí Zuzana, ktorá si spomína, že problémy ohlásila aj vtedajšiemu vedúcemu organizácie Jánovi Vecanovi.

Keď sa Dušanovi M. naskytla príležitosť obťažovať dievčatá, podľa Zuzany ju vždy využil. Keď raz chcela dievčatám v tábore dokázať, že je nebezpečný a majú si na neho dávať pozor, povedala im, nech si ľahnú do stanu a čakajú. „Bol prichytený priamo pri čine dievčatami a celou staršou mládežou. To už sa nedalo ututlať,“ hovorí Zuzana.

Dušan M. obvinenia odmieta a tvrdí, že to bolo naopak. Zuzana podľa neho poslala dievčatá k nemu do stanu, aby ho mohla znemožniť. Tvrdí, že to urobila, lebo chcela zaujať jeho miesto.

Zuzana hovorí, že nevhodné správanie Dušana M. nahlásila vtedajšiemu šéfovi SEM Jánovi Vecanovi, no ten sa to snažil zahladiť. „Prišli za mnou až domov a prosili ma na kolenách, aby som to nikde neposúvala a nedávala, lebo že sa pošpiní meno Božie. Ale toto predsa nemá nič spoločné s Bohom. Každý má slobodnú vôľu a sám sa rozhoduje, ako bude konať.“

Ján Vecan v SEM pôsobí dodnes a odmieta, že by o obťažovaní alebo zneužívaní mladých dievčat vedel. Vecan je v evanjelických kruhoch autoritou. Za komunizmu ho väznili za pašovanie kresťanskej literatúry a v roku 2014 získal cenu Ústavu pamäti národa za „odpor proti neslobode“.

Zuzana tvrdí, že vedenie SEM obťažovanie dievčat zľahčovalo a nakoniec ich požiadali, aby zo spoločenstva odišli. Dievčatá, ktoré sa jej zverili, mali podľa nej po skúsenosti s Dušanom M. problémy s partnerstvami.

Pätnásť rokov s Dušanom M. nehovorila.

Bála som sa, že ma znásilní

Lucia zostala s Dušanom M. v kontakte aj po návrate z Nemecka. Keďže ich delilo asi 300 kilometrov, písali si dlhé e-maily. Dušan M. žil so svojou rodinou v Sabinove, Lucia v dedine neďaleko Trenčína. „Pamätám si, že som sa netešila na nič iné, len na to, či mi napísal alebo nie,“ opisuje Lucia obdobie, keď končila deviaty ročník. Doma nemali internet, dochádzala do najbližšej internetovej kaviarne.

Dušan M. pracoval ako ozvučovač, a tak cestoval po celom Slovensku. Raz prišiel aj za Luciou do Trenčína. „Išli sme do čajovne. Kráčali sme po meste a mala som ruku v jeho vrecku. Potom ma zobral niekam autom.“ Keď sa vrátili, mal ju vyložiť neďaleko domu, kde bývala, ale nie priamo pred ním, pretože nechcel, aby ich spolu videli. „Vedel, že to nie je v poriadku,“ hovorí Lucia.

E-maily si písali asi rok, občas sa stretli. Lucia už chodila na strednú školu. S kamarátkou sa v lete rozhodli, že pôjdu robiť dobrovoľníčky na kresťanský festival CampFest. „Je to normálny festival, akurát sa tam nepije alkohol,“ opisuje podujatie.

S kamarátkou strážili stany organizátorov, aby do nich nik nevošiel. Jednu zo služieb mali aj v noci. Bola im zima, a tak sedeli v spacáku pod dekou a rozprávali sa. Keď jej priateľka vybehla von, aby sa pohybom trocha zahriala, prišiel za ňou Dušan M.

„Ľahol si ku mne a začal ma obchytkávať. Rozopínal mi nohavice, gombík aj zips. Bola som paralyzovaná, nevedela som, kam to zájde.“ Myslela si, že ju Dušan M. znásilní. Lucia nevie, ako dlho to celé trvalo, pamätá si len, že po čase vybehla zo spacáku a ušla preč. „Nevedela som, čo mám robiť.“

Zverila sa s tým niekoľkým ľuďom, ale tí jej skúsenosť bagatelizovali. „Pýtali sa ma, či to nepreháňam, veď on sa bežne s každým vystíska,“ hovorí.

Na druhý deň sa Lucia pozerala na to, ako Dušan M. vystupuje na hlavnom pódiu pred asi dvoma tisíckami ľudí. „Bol na festivale hlavným rečníkom. V tom čase bol považovaný za jedného z hlavných lídrov mládežníckych hnutí evanjelikov,“ opisuje Lucia.

Po tejto skúsenosti s Dušanom M. prerušila kontakt a snažila sa na neho nemyslieť.

Nevedeli sme, čo máme robiť

S Dušanom M. sme sa snažili niekoľkokrát spojiť cez Facebook, no na naše otázky neodpovedal. Jeho dospelý syn nám povedal, že sa otca spýta, či nám môže dať jeho telefónne číslo alebo e-mail. Potom s nami prerušil kontakt aj on.

Stretnutie s ním nakoniec pomohol zorganizovať bývalý člen vedenia SEM Ján Vecan. Po troch mesiacoch hľadania vhodného termínu sa nám konečne podarilo stretnúť sa v Košiciach.

Poprel, že by Luciu niekedy obťažoval alebo zneužil. Raz tvrdil, že sa jej ani nedotkol, inokedy dotyky pripúšťal. „Raz som sa s ňou stretol v Trenčíne, lebo som tam pracovne niekde išiel. Priznávam, že som sa s ňou stretol. Ona bola bez otca a títo ľudia vo vás skôr hľadajú otca. A ja som to tak aj bral. Možno raz som ju chytil za ruku, ale to bolo všetko.“

Spomína si aj na stretnutie s Luciou na festivale. Je však presvedčený, že to nebolo v roku 2004, pretože vtedy mal ťažkú autonehodu, a trvá na tom, že Lucia v tom čase bola vysokoškoláčka, pretože s ňou stan strážila spolužiačka z vysokej školy.

Dobrovoľníčku na festivale v tom čase robila aj Luciina spolužiačka Jarmila Balková. Dušan M. sa podľa nej mýli, ak si myslí, že to nebolo v tomto roku. „Áno, boli sme aj kamarátky z fakulty, ale kamarátili sme sa od nejakých 13 rokov, lebo sme sa poznali z tej istej dediny,“ hovorí Balková.

Keď spolu strážili stany na CampFeste, mali podľa nej okolo 15 rokov. „Lucia sedela na pódiu v spacáku a zakrytá dekou, lebo jej bola veľká zima. Prišiel Dušan M. a začal sa s ňou rozprávať. Aj mne bola zima, a tak som sa snažila zahriať tým, že som obchádzala okolo stanu, aby som sa hýbala,“ spomína si Balková.

Po tom, čo odišiel, sa jej Lucia zverila, že ju Dušan M. pod dekou obchytkával. „Povedala, že jej rozopol zips aj gombík na nohaviciach.“ Ako tínedžerky podľa Balkovej nevedeli, že to majú komusi povedať alebo nahlásiť. „V tom veku sme si s tým ešte nevedeli poradiť,“ hovorí.

Dušana M. vtedy vnímali ako veľkú autoritu, pretože mladých vedel osloviť evanjeliom a organizoval rôzne podujatia. „Aj nás zavolal na CampFest ako dobrovoľníčky. Nahovoril nás, nech prídeme, že je to super,“ vracia sa v čase Balková.

Pamätá si aj na to, že bol s Luciou v úzkom kontakte. „Hovorila, že jej písal maily. (…) Viem, že sa určite párkrát stretli a že vyhľadával jej spoločnosť. Vnímala som to tak, že fíha, má o teba záujem, chce sa s tebou rozprávať, že je to super. Vtedy som nevidela, čo je za tým.“

Balková vo svojom archíve dokonca našla aj fotografiu Dušana M. z CampFestu, ako leží vedľa Lucie zakrytý spacákom.

Dušan trvá na tom, že po celý čas, čo sa s Luciou počas festivalovej noci rozprával, s nimi bola aj jej kamarátka Jarmila Balková. Tá však hovorí, že väčšinu času bola, naopak, mimo stanu.

Ospravedlnil sa, no vinu nepriznal

Lucia túto tému opäť otvorila až v roku 2007, keď sa s budúcim manželom pripravovali na svadbu. „Rozprávali sme sa o tom, že sexuálne spolu začneme žiť až po svadbe. Potom som si zrazu spomenula, čo sa tam stalo. Mala som pocit, akoby som na to medzičasom zabudla.“ Povedala o tom manželovi Marekovi a začali spolu zisťovať, čo je s Dušanom M. teraz.

Kamarátka zo Sabinova Marekovi povedala, že Dušan M. je predsa obťažovaním dievčat známy. „Vyberal si presne také typy, na ktorých bolo vidieť, že nemajú sebavedomie,“ hovorí on.

V tom čase chodil Dušan M. ešte stále na CampFesty. „Občas aj rečnil. Stále mal taký istý prístup k mladým babám. Neveril som, že ho to len tak prešlo. Najmä keď videl, že z toho nemá žiadne dôsledky,“ hovorí Marek. Napísal vtedajšiemu vedúcemu CampFestu a spevákovi gospelovej kapely Timothy Mariánovi Lipovskému, že Dušan M. by nemal pracovať s mládežou. „Verím, že to zoberieš na vedomie a niečo podnikneš, aby sa takéto veci na CampFeste už viac nikdy neopakovali,“ napísal mu Marek v e-maile. Opísal v ňom aj to, ako obťažoval Luciu.

Lipovský mu aj so svojou manželkou Ľudmilou odpísali, že ide o vážnu vec a sú nútení sa k tomu postaviť „biblickým spôsobom“. Čo to znamená? Požiadali Mareka, aby sa on osobne porozprával s Dušanom M., aby im poslal kontakty aspoň na jedno ďalšie dievča, ktoré údajne obťažoval, a na nejakého svedka.

„S Dušanom pracujem už mnoho rokov a v tíme ľudí, s ktorými spolupracujem už dlhé roky, máme také nepísané pravidlo: Pokiaľ nebude takéto obvinenie podložené jasnými dôkazmi, je mi ľúto, ale považujem to za ohováranie a nepravdivú informáciu a nemôžem podniknúť v tomto nič,“ odpísal Marián Lipovský.

Mareka takáto reakcia zaskočila. „Divím sa vašej nedôvere. Písal a píšem to nie preto, aby ste ukameňovali hriešnika, ale aby sa takéto veci, pokiaľ je to možné, nikdy nestávali na takej kresťanskej akcii, akú robíte. Píšem vám preto, lebo si vás vážim a dôverujem vám, že nezostanete ľahostajní,“ odpovedal Marek. Ďalej písal, že s Dušanom M. o tom už hovoril a žiadal ho, aby sa Lucii ospravedlnil. A on sa aj skutočne ospravedlnil.

Stretli sa vraj priamo na Campfeste v roku 2007. Dušan M. si na to spomína. Marek za ním prišiel a povedal mu, že sa mu priateľka zverila s tým, čo jej urobil. „Povedal som im, že sadnime si sem spolu a poďme o tom hovoriť z očí do očí,“ hovorí Dušan M. „Povedal som jej: ak sa ti zdalo, že som mal k tebe niečo neprístojné, ospravedlňujem sa ti aj pred tvojím nastávajúcim mužom, pomodlili sme sa a uzavreli sme to. To bolo celé,“ dodáva Dušan M.

Prosím ťa, nechaj to tak

Luciin budúci manžel Marek sa naďalej snažil vedúcemu CampFestu dokázať, že Dušan M. by nemal pracovať s mládežou, a tak mu dal kontakt na študentského kaplána Petra Mozolu, u ktorého si pravdivosť informácií môže overiť. Mozola vtedy tiež pôsobil v SEM.

Organizácia SEM zastrešuje veľké množstvo akcií pre mladých ľudí a Dušan M. bol istý čas jej zamestnancom. SEM síce patrí pod evanjelickú cirkev, ale je financovaný najmä z dotácií a darov.

„Rozprával som sa s Peťom Mozolom a potvrdil mi to. Som z toho smutný,“ odpísal Marekovi vtedajší šéf festivalu Lipovský a uznal, že sa mu informácie o Dušanovi M. potvrdili. „A teraz chcem poprosiť aj ja Teba, aby si to už nechal tak. On sa ospravedlnil, semáci s ním debatili. SEM je organizácia, ktorej je členom, a vedia o sebe. Ja sa s ním ešte porozprávam, ale teba prosím, aby si už na to zabudol, ako to robí Pán Boh s našimi hriechmi, oki?“ napísal Lipovský.

Marek nečakal, že manželia Lipovskí budú jeho tvrdenia od začiatku spochybňovať a že ho nakoniec budú prosiť, aby o obťažovaní dievčat mlčal. „Najviac ma mrzí, že mi takáto odpoveď prišla zo živých prebudených kruhov, ktoré sa často stavali do opozície a tvrdili, že nie sú ako tamtí tradiční kresťania,“ hovorí Marek.

Peter Mozola o prípade nechce hovoriť, s Luciou sa totiž rozprával len počas spovede a je viazaný tajomstvom.

Pre obťažovanie dievčat musel odísť

Mariána Lipovského sme sa spýtali, či si na tento prípad spomína. Poprel, že by o tom vedel. „Tieto informácie o zneužívaní sú pre mňa nové,“ odpísal e-mailom. „Jediné, čo môžem povedať, je, že dávnejšie, pravdepodobne niekedy okolo roku 2003 mal Dušan M. vážnejšiu manželskú krízu, údajne v tom bolo nejaké dievča.“

Tvrdí, že nevedel, o aké dievča ide, a ani to, že je deviatačka na základnej škole.

Ani manželka si nespomína? „Manželka ani náznakom nezareagovala, že by o niečom takom vedela,“ hovorí Lipovský. „Také intímne veci, o ktorých hovoríte, k nám ani náznakom nedošli. Úprimne sa priznám, je pre mňa nepríjemné počuť takéto veci, lebo Dušana poznám ako skvelého chlapa, ktorý robil neskutočne dobré veci v evanjelickej mládeži. Keď bol na CampFeste, robil skvelú robotu s dobrovoľníkmi.“

Dodáva, že ak sa takýto prípad skutočne stal, ide o vážnu vec a nechce sa z nej vyzúvať, no jednoducho si na ňu nespomína.

Požiadal nás, aby sme mu poslali e-maily, ktoré si v roku 2007 vymenil s Marekom. Po ich prečítaní svoj postoj zmenil a prišiel s rozsiahlym zoznamom opatrení, ktoré spravili. „Je mi naozaj ľúto, že sa takéto veci stali,“ reagoval. Spomenul si aj na to, ako situáciu riešil.

„Po informáciách o jeho problémoch som vyvodil dôsledky ako zástupca CampFest, sadol som si s Dušanom M. a s vedúcim z jeho organizácie (SEM, pozn. aut.) a odvtedy už na CampFeste nikdy nemohol byť ako spíker na pódiu,“ napísal Lipovský.

„Zároveň sme kvôli naštrbenej dôvere obmedzili spoluprácu aj s ich organizáciou SEM, keďže o tom zjavne mali nejaké informácie a tušenia a nám v CampFest tíme o tom predtým nič nepovedali, dokonca nechali svojho človeka kázať z pódia na CampFest bez upozornenia, že sa niečo s ním deje, a tým ohrozili aj reputáciu festivalu.“

V roku 2003 a aj neskôr bol vo vedení SEM Ján Vecan. V súčasnosti je na dôchodku, ale v mládežníckej organizácii stále pôsobí. Lipovský si je takmer istý, že o problémoch s obťažovaním hovoril práve s Vecanom. Ten sa však bráni, že o žiadnom obťažovaní nič nevie a nikto mu o tom nehovoril. „So mnou nikto nič neriešil. Čo vám mám na to povedať?“ reagoval.

„Mám takú zásadu, že ak by sa so mnou chcel niekto rozprávať, tak mu poviem: Chceš rozprávať o pánovi Dušanovi M.? Tak sa poďme porozprávať za ním. Som dosť známy touto zásadou, takže za mnou možno aj preto nikto neprišiel,“ trvá na svojom Vecan.

Keď sa ho spýtame na to, ako je možné, že o obťažovaní dievčat Dušanom M. vedelo toľko ľudí z jeho okolia, a potvrdili nám to aj dve svedkyne, pokrčí plecami. „Lebo ženy sú klebetné,“ povie. „Jedna začne šíriť niečo, druhej sa to páči. Ja mám z toho strach. A kresťanská komunita je zvlášť veľmi čudná v tom, že sa tam ľudia poznajú a niektorí ľudia veľmi radi šíria klebety.“

Dušan M. odmieta, že by musel zo SEM alebo z CampFestu odísť pre obťažovanie dievčat. Spomína si na to, ako sa o tomto prípade rozprával medzi štyrmi očami so šéfom festivalu. „Marián Lipovský si ma raz na jednom organizačnom tíme zavolal. Porozprávali sme sa ako chlapi o tom, čo sa udialo. Povedal som mu, že nikdy som nebol s dievčatami sám v stane. Nebol som hlúpy,“ hovorí Dušan M. „Pán Lipovský povedal, že dobre, Dušan, keď je to takto, neriešime nič.“

Podľa Dušana M. mu Lipovský nikdy nepovedal, že práve pre tento prípad musí odísť z organizačného tímu CampFestu. Tvrdí, že v ňom fungoval aj po tomto rozhovore.

Súčasným šéfom a dlhoročným členom SEM je Jozef Šimek. Ten bol s Dušanom M. a Luciou aj na výlete v Nemecku v roku 2003. Na žiadne problémy so správaním Dušana M. si nespomína.

„Keď sme boli v Nemecku na výlete, tam boli Sabinovčania. A oni sa s Dušanom dosť nemali v láske. Takže pozor-pozor, aby to nebola kačica, ktorú chcú na neho našiť,“ upozorňuje nás Šimek. Viackrát zopakuje, aby sme boli pozorní a nenapísali lož.

Na nocľah v Nemecku si spomína inak než Lucia. Chlapci a muži boli podľa neho oddelení od dievčat. „Nikdy sme nespali takto spolu. Na toto si dávame veľký pozor. Aj na veľkých akciách, keď sa spí napríklad v telocvični, musí byť vždy osobitná miestnosť alebo priestor pre dievčatá a pre chlapcov,“ vysvetľuje.

Ešte minulý rok učil náboženstvo

V roku 2007, keď Marek na jeho správanie upozornil vedúceho CampFestu, bol Dušan M. na festivale posledný raz. Prečo? „Spolupráca bola ukončená z pragmatických dôvodov, pán Dušan M. mal veľa osobných a zdravotných problémov,“ tvrdí súčasný riaditeľ CampFestu Štefan Beňa. Je však podľa neho možné, že aj po roku 2007 im ešte párkrát pomohol s technickým zabezpečením.

Čo robí Dušan M. dnes? So synom mal ešte donedávna ozvučovaciu firmu, no, ako sám tvrdí, od októbra už vo firme nie je, takže je nezamestnaný. Má 58 rokov a už ani v cirkevných kruhoch nie je taký aktívny ako kedysi. Jeden z posledných záznamov o jeho činnosti je z roku 2017, keď robil dobrovoľníka v Dome na polceste. Ide o zariadenie, kam prichádzajú mladí ľudia po odchode z detského domova.

Domu šéfuje Stanislav Gurka. Informácia o tom, že Dušan M. v minulosti obťažoval dievčatá, ho nezaskočila. V Dome na polceste mu podľa vlastných slov dovolil pôsobiť preto, že vtedy pomáhali len chlapcom. Navyše veril, že na neho bude tím Domu na polceste pozitívne vplývať. Po čase Denník N požiadal, aby sme informácie z nášho rozhovoru nepoužili. Neskôr nás na stretnutí Dušan M. upozornil, že pán Gurka si neželá, aby sme ho v texte citovali, a preto dúfa, že sa jeho slová v texte neobjavia.

Evanjelický biskup Ivan Eľko nám potvrdil, že dodnes neprijal žiadnu oficiálnu sťažnosť na Dušana M. Osobne sa stretli naposledy okolo roku 2000 a odvtedy o ňom Eľko nemá žiadne informácie. „Ako súkromná osoba aj generálny biskup dnes nemám vedomosť o tom, že by bol Dušan M. aktívny v niektorej z našich organizácií,“ povedal.

Dušan M. ešte minulý rok učil náboženstvo na škole v Sabinove a dodnes pomáha s kultúrnym programom sabinovskej farárke Marte Ferjovej. Keď sme sa s ňou spojili a pýtali sa jej, či vie, že Dušan M. v minulosti obťažoval dievčatá, nahnevala sa, nechcela s nami hovoriť na záznam a požiadala nás, aby sme ju už nekontaktovali.

Tajomníčka biskupského úradu Jana Nunvářová hovorí, že v evanjelickej cirkvi sa so zneužívaním zo strany pracovníkov cirkvi zatiaľ nestretli. Ak by však bol podaný podnet alebo trestné oznámenie, cirkev by sa tým zaoberala a spolupracovala by aj s políciou.

Luciu mrzí, že sa celá situácia stala práve v kresťanských kruhoch. Nemá totiž rada, keď sa téma sexuálneho zneužívania automaticky spája s cirkevným prostredím. „Ale zasa mám pocit, že sa to stáva práve v prostrediach, kde je veľká dôvera,“ hovorí.