Denník N

Peking zvažuje, čo môže stratiť, ak do Hongkongu pošle armádu. A čo stratí, ak to neurobí

Ulica v Hongkongu. Foto – TASR/AP
Ulica v Hongkongu. Foto – TASR/AP

Zásah čínskej armády v Hongkongu by mohol spôsobiť ešte väčší masaker, ako bol ten na Námestí nebeského pokoja.

Jednou z tradícií, ktoré v Hongkongu pretrvávajú z čias britskej nadvlády, je vysoká prestíž a rozsiahla autonómia univerzít. Donedávna bolo nepredstaviteľné, aby na ich územie vstúpila polícia. Tento týždeň padlo aj toto tabu, polícia zasahovala proti študentom pomocou slzného plynu priamo na univerzitnej pôde.

Študenti reagovali tým, že sa na univerzitách opevnili, nahromadili zásoby a pripravili sa na dlhodobé obliehanie. Podľa dostupných správ to robia s tichou podporu vedenia škôl a mnohých svojich profesorov. Môžu sa opierať aj o rastúcu podporu väčšiny verejnosti, ktorú pošliapanie autonómie univerzít a násilie voči mládeži veľmi pobúrilo.

Spolu s neobjasnenou smrťou študenta z minulého týždňa môže byť útok na univerzity zlomovým bodom vývoja v Hongkongu. Pripomína to situáciu z novembra 1989 u nás, keď (nepravdivá) správa o smrti študenta prispela k tomu, že dovtedy obmedzené študentské protesty získali podporu väčšiny občanov.

Sú tu však dva podstatné rozdiely: my sme v roku 1989 smerovali od diktatúry k demokracii, obyvatelia Hongkongu sa, naopak, snažia zabrániť tomu, aby sa demokracia, v ktorej donedávna žili, definitívne zmenila na diktatúru. A čo je ešte dôležitejšie, Sovietsky zväz bol v roku 1989 taký vyčerpaný, že osamostatneniu svojich kolónií by nedokázal zabrániť, ani keby chcel. Čína je, naopak, na vzostupe a mimoriadne si zakladá na neustálom predvádzaní sily.

Čína nechce ukázať slabosť

Na ceste k tomu, aby sa stala ďalšou superveľmocou, si nemôže dovoliť stratu Hongkongu ani úspech protestujúcich.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Protesty v Hongkongu

Teraz najčítanejšie