Denník N

Horáček: Najdôležitejšie bolo, aby si premiér podal ruku s Havlom, ktorého šesť mesiacov pred tým väznil

Michal Horáček. Foto N - Tomáš Benedikovič
Michal Horáček. Foto N – Tomáš Benedikovič

Michal Horáček je textár, antropológ, bývalý novinár, kandidoval za českého prezidenta. V lete roku 1989 s Michaelom Kocábom založili Iniciatívu Most, ktorá chcela sprostredkovať rokovanie medzi disentom, neskôr Občianskym fórom pod vedením Václava Havla, a komunistickou vládou pod vedením premiéra Ladislava Adamca.

K premiérovi som sa dostal cez jeho poradcu, ktorého som spoznal počas cesty žigulákom do Prahy, rozpráva spoluzakladateľ Iniciatívy Most Michal Horáček. Okrem toho v rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako sa začal na komunistického premiéra pozerať inak po tom, ako sa ocitol v jeho byte;
  • ako Adamec zmenil názor, že s Havlom si nikdy ruku nepodá;
  • prečo predal Fortunu Pente;
  • a o tom, že chcel byť český Kiska.

V lete 1989 ste boli známy ako úspešný textár v popmusic a v Prahe sa o vás vedelo aj to, že ste „hráč“ na dostihoch. Ako ste sa dostali k ovplyvňovaniu toho, čo sa deje v spoločnosti?

Mal som takú zvláštnu životnú skúsenosť, v roku 1974 som ako študent žiadal pečiatku na výjazdnú doložku od Socialistického zväzu mládeže. No keďže som ako jediný zo študentov na našej škole v SZM nebol, nedali mi ju. Našiel som dedovu pečiatku, on bol totiž predseda entomologickej sekcie Československej akadémie vied, ktorá síce bola pekná a guľatá, no uprostred mala včelu. Bol som mladý a drzý, tak som si vravel, že úradník uvidí guľatú pečiatku, tak to schváli. Napísal som k pečiatke súdruha odporúčame, predložil som to policajtom a oni mi výjazdnú doložku naozaj schválili.

Cestovali ste vtedy do Spojených štátov a to vtedy asi znamenalo oveľa viac než dnes.

Samozrejme, ani neviem, k čomu to prirovnať – akoby ste dnes šli na Mars. Po mojom návrate ma hneď zatkli na letisku, vylúčili zo školy, ŠtB ma držala v nejakej väznici a tak. Po prepustení som pracoval ako skladník v družstve invalidov, no neskôr som začal písať do rôznych svetových časopisov o konských dostihoch a o chove anglického plnokrvníka, za čo som dostal aj novinársku cenu. A bolo to dobré, lebo mi dokonca za to dávali slušné peniaze, takže som sa písaním mohol aj živiť. Nebol som však ani disident, ani komunista. Keď prišiel Gorbačov a vyhlásil perestrojku, dostal som sa do Mladého sveta, to bolo v roku 1986. Mal som vtedy veľa známych, okrem iného Michaela Kocába, ktorý bol v tom čase veľmi slávny rockový hudobník, mal kapelu Pražský výběr spolu s Michalom Pavlíčkom a spol. A keďže ho stále zakazovali, tak mu komunista venoval veľa pozornosti a dodával váhu. Okrem profesionálnej spolupráce sme sa veľmi často aj spolu rozprávali. Potom prišiel rok 1989 a naše debaty sa týkali hlavne politiky, pretože už vtedy bolo cítiť v spoločnosti taký zvláštny tlak.

Tlak bol aj na samotný komunistický režim?

Áno, v tom čase bol režim bol obrovským tlakom, hlavne kvôli okolitým krajinám. A vraveli sme si, že úplne najhoršie by bolo, keby malo dôjsť ku krviprelievaniu. A druhá vec, vraveli sme si, že totalita je mocná iba vtedy, keď je totalitná, teda totálna. Podobne je to s veľkou priehradou, ktorá drží veľkú vodu, iba keď nemá žiadnu škáru. A ako jedna škára stačí na zrútenie priehrady, tak sme si vraveli, že by jediná škára mohla stačiť aj na zrútenie toho režimu.

Čo ste s tým chceli robiť?

Vtedy sme si dali za cieľ, že s nejakou časťou vtedajšej politickej reprezentácie budeme rokovať, najlepšie rovno s premiérom federálnej vlády,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Teraz najčítanejšie