Denník N

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - archív SNM
Foto – archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?


Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

Z ponovembrových udalostí medzi kandidátov najlepšieho rozhodnutia patrí v chronologickom poradí vznik samostatného Slovenska, voľby v roku 1998, vstup Slovenska do EÚ a NATO.

Kým pri oboch vstupoch bolo vopred jasné, že členstvo v elitných kluboch nám v sumáre prinesie posun vpred a tiež lepšie zabezpečí ponovembrové výdobytky slobody, demokracie a trhového hospodárstva, to sa však vopred nedalo povedať o osude Slovenska po rozpade Československa či o konci mečiarizmu. Pri súhre zlých okolností sme mohli byť dnes za hranicou schengenu, chudobní ako Ukrajinci a slobodní ako Bielorusi.

To, že nás tento osud obišiel, je dnes málo doceňované. Paradoxne práve občianska, politická a ekonomická negatívna skúsenosť s mečiarizmom sa hlboko vryla do slovenskej identity; bola a doteraz stále je hybnou pozitívnou silou zmien na Slovensku.

Myslím si, že to bol Petr Pithart, ktorý ako prvý tvrdil, že Slovensko a Slováci prvýkrát v histórii zažívajú svoje zlaté časy v zmysle slobody, svojbytnosti a prosperity. Plne s ním súhlasím.

To však nebráni pohľadu do spätného zrkadla hľadať premárnené príležitosti, ktoré by sme pri súčasných znalostiach radi zvrátili. Nie pre výčitky a hľadanie viny. Ale ako zdroj ponaučenia do budúcna.

Prečo sme stále nedobehli Západ alebo aspoň Českú republiku? Pre väčších pesimistov, je so súčasnými verejnými politikmi reálna konvergencia v horizonte 10 – 20 rokov vôbec možná?

Hospodársky, životnou úrovňou, výsledkami verejných inštitúcií a kvalitou života. Slabá demografia, výsledky vzdelávacieho systému, absencia výskumu, cementovanie sociálnej exklúzie, segregácia bohatých, pesimizmus a pocit nespravodlivého štátu nám nahlodávajú našu budúcu prosperitu a budú čoraz väčšou záťažou pri dobiehaní najlepších.

Z pohľadu do budúcna, z týchto známych trendov je preto najhorším ponovembrovým rozhodnutím zanedbanie školstva ako základu pre kultiváciu budúcich generácií slobodných občanov Slovenska, ktorí sú samostatne schopní čeliť politickým a hospodárskym výzvam a nástrahám 21. storočia.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup Slovenska do EÚ v roku 2004

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500-miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, európske fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku. Stačí pohľad na východ alebo juh od nás, na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali. Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, keď sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15 % odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké školy…), ako aj v inkluzívnosti školstva. Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh, ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a, naopak, podliehanie dezinformáciám).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa november 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1. januára 1991. Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa nazýval Scenár ekonomickej reformy. Pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Panel expertov

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie