Denník N

Chalan z chatrče. Vzor pre ostatných, ktorý dostal Bielu vranu

Milan Hudák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Milan Hudák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Milan Hudák je jedným zo šiestich obžalovaných v kauze razie v Moldave nad Bodvou. Po celý čas bol tvárou zbitých Rómov, teraz si jeho tvár pamätajme ako jednu z tohtoročných Bielych vrán.

[Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie v Moldave  vám priblíži kniha Sama Mareca a Veroniky Prušovej.]

Pred desiatimi rokmi prišiel po prvý raz do hlavného mesta Slovenska. Mal 26 rokov a jeho prvou reakciou bolo, že sa konečne cítil ako človek. Lebo doma je len Cigán.

Aj napriek tomu z osady Budulovská, ktorá je za Moldavou nad Bodvou, neodišiel. „Ostanem, chcem pomáhať ostatným,“ povedal si a tým sa stále riadi.

Taký je Milan Hudák, ktorého v „tábore“ hľadajte ako Igora. Tak ho tam všetci poznajú.

V nedeľu 17. novembra 2019 je však opäť v Bratislave, prišiel do Slovenského národného divadla. Nie však preto, aby vystúpil s Divadlom z chatrče či s kapelou Chalani z chatrče. Prišiel, aby si spolu s Máriou Sisákovou, Branislavom TvarožkomEduardom Marekom prevzal ocenenie Biela vrana.

Prečo aj on? Pretože je to osobnosť. Chalan z osady, ktorý sa nevzdáva. Stále bojuje.

To, čím si stihol za 36 rokov života prejsť, by už mnohých položilo.

Kradol, fetoval, no postavil sa na nohy

Jeho život nie je žiadna idyla. Vie, čo je to chudoba a hlad. No vie aj pomenovať, aké najväčšie chyby v živote urobil – vykašľal sa na školu a začal fetovať, čo ho takmer stálo život. Ak by mu pred očami nezomrel kamarát, asi by s tým nikdy neprestal.

Milan Hudák pochádza z Moldavy nad Bodvou. Kým sa nerozpadla bytovka, v ktorej býval aj s rodinou, žil v meste. Odtiaľ bolo jediné východisko – tábor Budulovská. Osada s jednou vybývanou bytovkou a niekoľkými malými domčekmi. V jednom z nich sa tlačí aj on s rodinou.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho otec bol viac vo väzení ako doma, takže celá domácnosť aj výchova detí ostávala na matke. Na ňu nedá Milan Hudák dopustiť, hoci bola chvíľa, keď ho sama musela udať polícii. Mohol by sa na ňu hnevať, ale on vie, že ak by neudala vlastného syna, išla by do väzenia ona a už by sa nemal kto postarať o rodinu.

Mama Milana Hudáka nemala žiadne vzdelanie. Nevedela čítať ani písať. Snažila sa, ale jej deti aj tak dobre spoznali, čo to znamená hladovať. Oblečenie dostávali z charity. Ak nebolo čo na seba, do školy sa nešlo.

Keď nebolo čo jesť, muselo sa kradnúť. Milan Hudák kradol železo.

Lenže raz ho našli u nich doma. Ak by mama nepovedala, kto ho tam priniesol, išla by do väzenia ona. Takto skončil v ústave pre mladistvých v Sučanoch pri Martine jej syn Milan. Nehnevá sa za to na ňu. Mal ju veľmi rád a veľmi zle znášal, keď zomrela.

Dospelák v deviatej triede

Niekoho by väzenie položilo, ale Milan Hudák sa vrátil. Pochopil, že základom je škola. Ako 26-ročný dokončil deviaty ročník a začal študovať aj na strednej. Stihol tri ročníky, pri tom štvrtom skončil.

Čiastočne si však svoj sen začal plniť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Biela vrana

Razia v Moldave

Slovensko

Teraz najčítanejšie