Biela vrana Mária Sisáková: Prípady mŕtvych duší, ktoré na katastri „ožili“, nie sú vyšetrené

72-ročná dôchodkyňa z dedinky Zbudza prejavila občiansku statočnosť a odvahu, keď odkryla rozsiahle podvody s pozemkami na katastri v Michalovciach. Zadarmo pomáha susedom aj cudzím ľuďom, ak boli poškodení. Denník N písal o prípade v júni.

V nedeľu sa Mária Sisáková stala nositeľkou ocenenia Biela vrana spolu s Milanom Hudákom, Branislavom Tvarožkom a Eduardom Marekom.

Čo ste si pomysleli, keď vám oznámili, že ste nominovaná na cenu Biela vrana?

Nič, nepoznala som ju. Keď mi zavolali z Bratislavy, vravím, že nejdem do ničoho. Bála som sa, že dcéra bude mať pre mňa problémy v práci. A keď opäť vyhrá Smer, bude to koniec sveta. Keď pozerám v televízii diskusie politikov, tak vinovatý je vždy len Denník N. To ako? – pýtam sa. To novinári zastrelili Kuciaka so snúbenicou? To novinári všetko pokradli? Ja to už nemôžem pozerať, Erika Tomáša už nemôžem ani vidieť.

O Bielej vrane ste teda nevedeli nič?

Iba meno Zuzana Wienk som poznala. Moja prvá reakcia bola, že nikam nejdem, ale chcem, aby sa ten prípad posunul niekam ďalej. Potom mi volali, že som tú cenu naozaj získala. A dostala som strach, čo tu budú smeráci vystrájať. Tlak mi stúpa. Syn a dcéra sú však na mňa hrdí.

Prípady dvoch príbuzných vašej susedy pani Minkaničovej, ktorí pred desiatkami rokov zomreli v Spojených štátoch a odrazu v roku 2010 záhadne u notárky „ožili“ a previedli pozemky na realitného makléra Slávka Jakubča a jeho príbuzných, sú už vyriešené?

Piatich advokátov sme v tej veci oslovili, že to je jasný podvod – nikto ju nechce zastupovať. Boja sa. Lebo Jakubčovci sú tu s každým poprepájaní, aj s advokátmi. Prípady pani Minkaničovej, mŕtvych duší, ktoré ožili, nie sú došetrené. A to máme ešte iné podobné kauzy.

Z obce Andrejová je prípad panej, ktorá zomrela pred tridsiatimi rokmi a akože podpísala niekomu teraz prevod pozemkov v Humennom. Jakubčo aj chcel vrátiť pozemky dnes žijúcim potomkom, aby mal pokoj, no podľa zákona to musí previesť na pôvodných vlastníkov, ktorým to zobral. Teda na mŕtvych.

Je za to všetko niekto obvinený?

O nikom takom neviem. Zať Jakubča za mnou príde a ťahá ma za jazyk, že to asi ja roznášam o ňom reči. Vraví mi: Po dedine sa rozpráva, že mám drahé autá. Ja na to, že sa v tom nevyznám, že iba počujem, že má béemvéčka.

Ale viete čo, vravím mu, ja by som vám brala tak ako Roškovej domy. On na to, že má hypotéku. Na úkor ľudí, dodala som. A vo švajčiarskej či v inej banke máte uložené peniaze, však? Nie, nie, kričal. Trikrát za mnou bol. Aj po vašom článku.

Čo chcel od vás?

Bol tu kar, dcéra mu vraví, že mama je v dome smútku. Tak čakal. Asi pol hodiny som sa s ním potom rozprávala na ceste. Zastavil sa s tým, že chce so mnou hovoriť. Ja že nemám s ním o čom. A kráčala som ďalej po chodníku, on za mnou.

Odbočila som do našej slepej ulice, on stále za mnou a opakuje: Chcem vám len povedať, že sme sa dohodli. Na čom? – pýtam sa ho prekvapene. No že tým mladým, čo stavajú rodinný dom vedľa vášho pozemku, už nebudeme klásť odpor. Za to, že vy už nebudete viac o nás rozprávať, dodal.

Vravím mu: Tak som sa s vami nedohodla, to si myslíte, že tie vaše podvody sa dajú len tak ľahko vygumovať? To tam je už všetko na katastri zaevidované a nemôžem teraz cigániť, že to bolo inak.

Čiže on chcel, aby ste sa v tých podvodoch už ďalej nevŕtali?

Áno, presne. Ale to som odmietla. Ako som kráčala smerom k môjmu domu, vidím, že tam na mňa čakajú dvaja vyšetrovatelia. Videli zaťa Jakubča a poznamenali, že asi ich sem Pán Boh poslal.

On ich videl tiež?

Nie.

Nepovedali ste polícii, že sa vás práve usiloval ovplyvniť, aby ste už boli ticho?

Hej, všetko som im povedala. Ukázala som im, ako je to celé komplikované. Že na podielnickom liste vlastníctva je 118 spolumajiteľov, že si musím vždy otvoriť zostavu z roku 2000, porovnať to, údaj po údaji. Potom som si ešte otvorila ďalšiu zložku v počítači, lebo Jakubčo už veľa toho popredával tretím osobám.

Vyšetrovateľ vraví: Joj, pani, my to nebudeme takto dôsledne robiť. Ja na to: Počúvajte, nemôžem vám to dať ja, dôchodkyňa, na podnose. Na katastri nájdete všetko – čo Jakubčo kúpil, čo komu predal. Asi potom boli na katastri, stretla som ich tam.

A zdôraznila som im aj jeden prípad zo susednej obce Vinné – v roku 2015 tamojšie družstvo predalo pôdu, ibaže vtedy tam už družstvo nefungovalo. Zistila som, že to predávala jedna asistentka.

Za vami prišli policajti z Michaloviec? Lebo podvody na katastri už rieši aj vyšetrovateľ NAKA Košice.

Aj ten pán z Košíc bol u mňa. Pýtal sa, či neviem o tom, že by šéfka tunajšieho katastra brala úplatky. Ja hovorím, že neviem, ale zvláštne je, že všetky Jakubčove prípady dala robiť jednej pracovníčke – a tá tam už nerobí, na vlastnú žiadosť odišla.

Po zverejnení článku bol teda Jakubčov zať za vami trikrát. Aj sa vám vyhrážal?

Nie. Len ma presviedčal, pokúšal sa veci riešiť podplácaním. A ja mu hovorím, že ani za dvestotisíc.

Aj pokus o podplácanie je už trestný čin.

Veď aj jednu susedu tak prehovoril, aby nepodali na neho oznámenie. Povedala mi, že mu sľúbili, že to nedajú, ale upozornili ho, že keď každý na neho dá oznámenie, aj oni sa pridajú.

Ešte raz: on sa u vás v Zbudzi usiluje individuálne podplatiť ľudí, aby na neho nedávali oznámenia?

Tak.

A samotný Jakubčo u vás bol?

Nie, ja ho ani nepoznám. Len som mu v roku 2017 volala, keď mi dali na neho číslo, lebo som podpisovala záležitosti okolo lesného spoločenstva, ktoré vediem. Pýtal sa iba na notára, ktorý to dozerá. Keď som povedala jeho meno, tak za ním išiel, tu v Zbudzi sa však neukázal.

Prečo?
Kradol a nemá čisté svedomie.

Ako ste na to všetko prišli?

Keď som zapisovala pozemkové spoločenstvo, v tom čase sa prihlásila z Čiech jedna sirota z jeho rodiny, jej otca tam zabilo, bol odtiaľto zo Zbudze. Ja som jej napísala e-mail, že nie sme síce rodina, ale že si tu môže vybaviť pozemky po dedkovi, po babke. Ale iný príbuzný mal o to tiež záujem. Cez krstnú som skúmala, či môže za nimi prísť návšteva z Čiech, aby sa dohodli.

Písala som jej: Nie sme rodina, ale môj manžel bol kamarát vášho otca. Máte tu pozemky, môžem vám s tým pomôcť, aj listy vlastníctva si vybavíte. Ale dozvedel sa o tom ten iný príbuzný a už mi volá: Pani Sisáková, vy máte listy vlastníctva?

Vravím mu, že listy vlastníctva sú voľne prístupné na portáli katastra. A vysvetlila som mu, že nie rodina, ale môj manžel bol kamarát jej nebohého otca. A on na mňa s krikom: Kamarát nie je rodina a nemá čo dediť! Buchla som mu s telefónom: A vy ste normálny? A to som ešte nevedela, že kradol. To bolo tesne predtým, ako som sa to dozvedela.

Kto to bol?
Jakubčo.

Vy ste tu v Zbudzi vyrastali?

Nie, ja som sa sem vydala pred päťdesiatimi rokmi.

Odkiaľ pochádzate?
Z dedinky Runina v Poloninách. Na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Poznáte?

S náčelníkom združenia Vlk Jurajom Lukáčom sme tam pred dvadsiatimi rokmi raz v zime hľadali vlky. Keď sme išli okolo opilcov pri krčme, vraví mi: To sú havlovci. Viete, prečo ich tak nazýval?

Nie.

Stratené existencie, za Havla vraj došli o prácu.

Hej, už viem. Rodičia môjho manžela boli v rokoch 1938 – 39 v Belgicku. Dostali správu, ako je za Tisa dobre na Slovensku, tak sa vrátili. A kúpili tu pozemky. Môj manžel sa v Zbudzi narodil.

Z akej rodiny pochádzate?

Otec bol lesný robotník, mama v domácnosti. Dreli obaja na roli. Môj brat aj sestra zomreli.

Takže vzťah k pôde máte z rodiny.

Áno. A odkedy ste o mne teraz v júni v súvislosti s podvodmi na katastri písali, chodia za mnou ľudia, aj cudzí. Že majú problémy s pozemkami, aj na Šírave. To mi volali tunajšie lekárky.

Kým ste pracovali, čo ste robili?

Bola som referentka ekonomiky práce, potom účtovníčka. 28 rokov. Už za socializmu som začala upozorňovať na podvody, dvoch kvôli mne vyšetrovali, jeden sa ocitol v base. Za krádež.

O čo išlo?

Účtovali podvody. Najprv brali z Jednoty, potom si akože nakúpili do opravovanej kancelárie oveľa viac kobercov, než potrebovali. Ale najmä som zistila, že v susednej obci podvádzali cez mzdy. Zavolala mi jedna pani, že za ňou prišiel istý pán, kamarát predsedu družstva, a chcel od nej neoprávnene previesť výplatu žien, čo tam robili, na seba.

Tak som vzala doklady, išla som tam a pýtam sa: Čo ste to porobili? Ony na to, že ten pán to tak zvykne. Po návrate ma už čakal predseda družstva a nahnevane vraví: A čo si ty bola vyšetrovať? Ja som zodpovedná za mzdy, vravím mu, nedovolím, aby ste kradli.

On na to: Aj na teba chodia sťažnosti, že chováš býky. Moja mama ich chovala v Runine, vravím, ale poctivo. Svoje zistenia s podvodmi s výplatami som šla potom nahlásiť na poľnohospodársku správu. Prišla Avia, plnú ju nabrali dokladov, v Košiciach to triedili.

Keď som na poľnohospodárskej správe vravela, že náš predseda družstva berie oveľa väčší plat, ako má, jedna inžinierka povedala, že s tým sa nedá nič robiť, treba to uložiť do šuplíka.

Čiže vy ste už za socializmu nemlčali, keď ste videli podvody a krivdy?

Už som taká…

Pred tromi rokmi ste sa stali, už na dôchodku, šéfkou Lesného spoločenstva v Zbudzi. Tak ste získali zostavy a tabuľky, podľa ktorých ste prišli na podvody s dávno mŕtvymi ľuďmi, ktorí mali „akože“ previesť pôdu na Jakubčovcov?

Mala som predchodcu – jeden pán sa asi trikrát pokúšal o otvorenie tých podvodov, ale poškodení do toho nechceli ísť, báli sa. Ale veľmi sa rozkrádalo. Aj ja mám v lese dva hektáre, to boli trvalé trávne porasty, čo bol dosť veľký podiel v porovnaní s ostatnými v našom lesnom spoločenstve. Ja by som na to ani neprišla, ako kradli, ale zavolal mi jeden pán z dediny, že nám neustále rozkrádajú lesy.

Ako rozkrádajú?

Vysvetlím. Mali sme vtedy dobrého starostu, synov spolužiak, zastal sa tých okrádaných. Jednému férovému inžinierovi vravím: Nepokúsime sa založiť spoločenstvo? On na to skepticky, že už dvakrát chodil po dedine, aj s kolegyňou, čo už medzičasom zomrela – a že nikto nechcel.

Nechcem sa chváliť, ale ja som tu dosť aktívna. My tu také babky chodíme aj na spoločenstvo ruženca, poznajú ma a vravia: Joj, Marianka, dobre, choď do toho, lebo nás okrádajú. Keď som dala na podpis, či súhlasia so vznikom spoločenstva, všetci mi to podpísali. Následne mi na družstve vytlačili zostavu od roku 2000, kde kto má aké výmery a parcely. To bol základ. Každému som to oznámila. Tak sa to rozbehlo.

O čo presne išlo?
Bol to mapový prepis do digitálnych médií. My máme pozemky, čo kúpili manželovi rodičia, povyše dediny – a každý to tak mal –, že od cesty to bolo ďalej. A teraz to mení Jakubčo na stavebné pozemky, oproti chce stavať. Nás dali na menej výhodné miesta lesa, ktorý je vyrabovaný a kde nie je prístupová komunikácia. Keď som to zistila, chodila som na kataster, že toto nie je správne.

Ako na vás reagovali na katastri?

Snažili sa ma odbiť, že som sa mala odvolať do pätnástich dní a podobne. Ja na to: Ako som sa mohla odvolať, keď nám výmera sedela a mapy neboli? Teda sme nemali na to ako prísť. V roku 2000 som ešte neviedla lesné spoločenstvo, bola som jednoduchá dôchodkyňa. Len člen pozemkovej komisie poznal môjho manžela.

A ja vravím: Nám ste to tam dobre neurobili. Spravili to tak, že posledný dom sa dostal na iný pozemok, ako mal byť. Zapísali to bez toho, aby pomerali hore k lesu. To je smiešne! Pred dvomi rokmi som im hovorila, že ich dám do médií, nech sa celé Slovensko smeje.

Keď som sa išla na kataster sťažovať, hovoria: Dajte na súd. Množstvo podielnikov také podanie však vylučuje – nedohodneme sa. Takže som to na súd nedala. Ale pred dvomi rokmi som zorganizovala stretnutie na pozemkovom úrade. Stojí to, lebo kataster s tým nič neurobil.

Kto bol zodpovedný za tie zlé zápisy?

Geodeti to tak porobili na objednávku pozemkového úradu. Súkromná firma z Humenného. Ja tú zostavu odvtedy, od roku 2000, mám. Človek z pozemkového úradu, čo mi ju dal, už nežije.

To bolo čosi tajné?

Nie, legálne. Chcel, aby som si veci skontrolovala. Odvtedy to držím a teraz sa mi to zišlo.

A ešte niečo. Pred dvomi rokmi tam bola zavolaná aj šéfka michalovského katastra Kundrátová, spoločne s najviac poškodeným. Kundrátová tam pred dvomi rokmi prišla a pýtam sa jej: Pani vedúca, vy s tým nič nechcete robiť? To nie je naša vina, dodala som. Vyhovárala sa na pozemkový úrad. Aj som sa spýtala, prečo vykonali také zápisy a listy vlastníctva, ak neboli mapy.

Čo vám odpovedala?

Ostala ticho, pozerala bez slova.

Vysvetlite mi, ako ste sa ako žena na dôchodku začali vyznať v odborných veciach, v tom, čo sú mapy, zostavy, parcely, čo robia geodeti, čo kataster, čo ten-ktorý úrad?

Pomohlo mi, že som robila finančné účtovníctvo na družstve – každý doklad som musela skontrolovať.

Niekto vám dal školenie?

Nie, všetko som sa učila sama. Trebárs na liste 822 Jakubčo previedol aj tri-štyri parcely, ale dali mu to na katastri spolu. A tam bolo 85 ľudí a musela som jedného po druhom kontrolovať, čo v danej položke je.

Ako ste sa to naučili?
Len tak, sama. Nikto ma to neučil. Občas volám dcéru, aby mi pomohla s počítačom.

V dedine aj v širšom okolí sa na vás obracajú ľudia s prosbou o radu a pomoc?

Mnohí. Zadarmo to robím pre ľudí.

Prečo robíte túto prácu zadarmo pre cudzích ľudí?

Chcem pomôcť. Aj dnes: pani ide k notárke a nevie, ako na to, tak ma oslovila, že nevie, čo tam má povedať. Mám plný program dopoludnia, kontrola u lekára, ale našla som si na ňu čas. Tiež bola okradnutá. Bola som s ňou na katastri pred týždňom. Povedala som jej, aby doniesla na požiadanie notárky úmrtný aj sobášny list. Ešte som jej medzitým vyhľadala jednu parcelu, na ktorú má nárok. Takže tak s nimi chodím.

Ja som každému poškodenému vypísala žiadosť, s každým som išla na kataster. Ja len pravdu hovorím ľuďom, sami sa na mňa obracajú. A nielen to. Sama som v ich záujme aktívna. Jednu adresu, číslo telefónu do Sniny som zháňala týždeň.

Poskytujete služby aj za advokátov, ktoré by ste mali mať zaplatené. Prečo to robíte zadarmo?

Keď tu u mňa sedeli dvaja policajní vyšetrovatelia, smiali sa, že by som si nad vchod do domu mala dať ceduľku Advokátska kancelária. Ja robím aj iné veci a zadarmo. Za našich ľudí, čo žijú a pracujú v Anglicku, v Rakúsku, som robila daňové priznania.

Prečo to robíte?

Neviem, dakedy si už myslím, že je toho na mňa veľa.

Zatiaľ ste nikoho neodmietli?

Nie.

Koľko ľudí sa už na vás za tie roky obrátilo?

Joj, veľa! Aj s dôchodkami, aj s katastrom, aj s inými konaniami. Babka nevedela vybaviť úmrtný list, tak som jej pomohla. Muž jej zomrel v Ubli, tak som tam šla osobne. Takých prípadov je veľa. Keď išli k dákej daňovej poradkyni, vypýtala si od nich 35 eur. Ja ešte nikdy ani cent. S jednou paňou som bola už trikrát na katastri.

Čiže vy pomáhate ľuďom nielen pre podvody Jakubčovcov, ale aj v iných prípadoch?

Tak. Aj z Oreského za mnou boli, aj z Vinného, z Petroviec, dokonca aj z Bratislavy. Jednu ženu som v kostole sama upozornila, že majú v Zbudzi veľa pozemkov po babke, čo asi nevedia. Keďže nemám doma tlačiareň, dávame to na USB kľúčik a ideme to do mesta vytlačiť.

Včera mi jeden pán z Bratislavy veľmi ďakoval. Radím mu, nech ide na Obecný úrad v Zbudzi, tam sú neznámi vlastníci, na internete nech dá návrh na objavený majetok, zaplaťte kolok 6,50 eura, a keď nebudete niečo vedieť, ešte mi zavolajte. Tak bol rád!

A ešte som mu poradila, nech to sám podá na podateľni na súde, lebo ak mu to bude robiť notár, tak zoberie za to 50 eur. Minule mi jedna pani na cintoríne ďakuje: Mariena, ďakujem veľmi, lebo od mŕtvej babky nám niekto previedol pôdu.

Toto všetko sa začalo až v júni po zverejnení článku v Denníku N?

Nie, už predtým sa na mňa obracali. Za mnou bolo možno 5-6 ľudí od nás z dediny, čo im jeden pán z Vinného, čo tam obrába pôdu, dal podpísať zmluvy. Viete, ľudia sú chamtiví. Chcú brať dotácie z EÚ a robia pre to rôzne podvody.

Neuvažovali ste, že by ste kandidovali za starostku?

Raz ma na to nahovorili, asi pred dvadsiatimi rokmi, keď som robila finančnú účtovníčku. Aj ma podporovali. Ale skončila som druhá – starosta bol stále v krčme a podplácal pijanov. Počítala som s tým, že nevyhrám. Nie som odtiaľto.

Ale, viete, bola som sklamaná, že ma nepodporili ľudia, ktorým som pomohla. Aj tu vedľa suseda. Keď jej muž išiel do dôchodku, osem rokov mu chýbalo z Chemkostavu, podnik sa rozpadol. Sama som išla na poisťovňu a zháňala som mu potrebné dokumenty. A oni išli proti mne. Kolegyňa videla, že krúžkovali súpera.

Koľko ste získali v komunálnych voľbách hlasov?

130, ten čo vyhral, dostal 150. Nebol veľký rozdiel.