Denník N

Veril, že zdedí celý dom, po rokoch súdenia sa mu patrí len malá časť

Foto - archív
Foto – archív

Do rekonštrukcie rodinného domu rodičov investoval Jaroslav Dráb peniaze vo viere, že dom bude jeho. Po smrti rodičov mu z neho patrí len menšia časť.

Jaroslav Dráb má trvalé bydlisko v obci Kamenica pri meste Lipany v okrese Sabinov. Za prácou na stavbách už niekoľko rokov cestuje za hranice Slovenska, na niekoľkotýždňové pracovné turnusy najprv do Česka, teraz už istý čas do Nemecka.

Na Slovensko sa vracia do rodičovského domu, kde prežil celý svoj život. Najprv v ňom býval s rodičmi a dvomi sestrami, neskôr, keď sa sestry odsťahovali a založili si svoje rodiny a domácnosti, len s mamou a otcom.

Keďže bol rodičovský dom v zlom stave, Jaroslav Dráb do jeho rekonštrukcie postupne investoval peniaze, aby sa nerozpadol. Tvrdí, že do opráv a rekonštrukcie vložil asi 40 000 eur, len o niekoľko tisíc eur vyššia bola suma, na ktorú bola pri dedení ohodnotená cena domu.

Mama sľúbila, že bude dom jeho

Do rekonštrukcie domu za vlastné peniaze sa pustil aj preto, že mu mama sľúbila, že po jej smrti jej majetok zdedí, keďže s ňou žil, staral sa o ňu a finančne ju podporoval, inak by nevyžila zo svojho dôchodku. Jaroslavove sestry o úmysle mamy zanechať časť domu bratovi, ktorá jej patrila, vedeli, nemali proti tomu námietky, pretože ich rodina podporovala.

Otec súhlasil s tým, že jeho syn dom opravuje, sám podľa Jaroslava Drába neprispieval nielen na údržbu domu, ale ani na domácnosť svojej manželke. Keď však Jaroslav rekonštrukciu dokončil, otec pripomenul, že polovica nehnuteľnosti je jeho, keďže dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov – rodičov Jaroslava.

Mama za svojho života svoju časť domu na syna neprepísala. Podľa Jaroslava to zdôvodnila práve tým, že dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a tak ho na syna nemôže previesť.

Mohla síce spísať závet a v rámci neho svoju polovicu domu odkázať synovi, to však neurobila. Keď pred šiestimi rokmi zomrela, napísanú poslednú vôľu nezanechala.

Polovica domu medzi štyroch

Vzhľadom na to, že bol dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, polovica z neho patrila otcovi. Keďže mama nenapísala závet, ani nikoho nevydedila, v rámci dedičského konania notárka riešila dedenie jednej polovice domu po mame podľa zákona – a to medzi jej manžela a tri dospelé deti.

Dedenie zo zákona

  • Ako prvé prichádzajú na rad deti, manželka či manžel zosnulého, dedia rovnakým dielom.
  • Ak nededí niektoré dieťa, získavajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomkovia.
  • V prípade, ak manželstvo trvalo až do smrti jedného z manželov, najskôr sa vysporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, zvyšná polovica sa dedí medzi manželku a deti. 
  • Ak zosnulý nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili so zosnulým v čase jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
  • V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a opäť osoby, ktoré s ním žili v čase jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
  • Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
  • Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Zdroj: Notar.sk

V rámci dedičského konania polovicu domu po mame rozdelila notárka medzi manžela, Jaroslava a jeho dve sestry.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie