Prečo chceme verejné prešetrovacie komisie

Autor je členom predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko

Ešte nikdy v novodobých dejinách Slovenska sa nestalo, aby niekto zavraždil novinára celoštátneho spravodajského média a jeho snúbenicu. Nikdy predtým nebývalo treťou najsilnejšou politickou stranou zoskupenie, ktorého vedenie neskrýva svoje fašistické názory. Nikdy za posledných tridsať demokratických rokov sme sa nemali lepšie ako dnes, no zároveň nemalá časť spoločnosti cíti, že náš štát je slabý a neschopný ochrániť občanov pred početnými hrozbami, ktoré prináša život v trhovej ekonomike či globalizovaný, sociálnymi sieťami poprepájaný svet. Ak platí, že osud našej republiky riadila s krátkou prestávkou dlhých trinásť rokov strana Smer, potom nie je vôbec trúfalé povedať, že partaj Roberta Fica nesie za vymenované „nikdy“ hlavnú zodpovednosť.

V spoločnosti cítiť silnú túžbu po zmene a priznávajú to už aj v Smere. V najčítanejšom bulvárnom denníku nájdete celostranový inzerát, v ktorom premiér Pellegrini vyzýva ľudí, aby spolu s ním išli meniť Slovensko. Veriť, že strana, ktorá má dvadsať rokov toho istého predsedu, bude nositeľkou zmeny, je rovnako naivné, ako keď niekto veril, že zlyhávajúcu ekonomiku komunistického Československa je možné prestavať s Husákom a Jakešom na čele. Alebo keď si niekto myslel, že sa za pár mesiacov po novembri 1989 staneme demokratickým právnym štátom, hoci sa s komunistami a eštébákmi v mnohých ohľadoch jednalo v rukavičkách, a taký lustračný zákon sa na Slovensku ani neuplatňoval.

Privatizácia, ktorá mala často podobu obyčajného tunelovania či únos prezidentovho syna a vražda Roberta Remiáša boli daňou za nežnosť novembrovej revolúcie. Dnešok sa s novembrom ’89 ťažko dá porovnať. Ale na tom, že zažívame zlomové obdobie, sa zhodneme viacerí. Čo urobiť, aby sme nezopakovali chyby spred tridsiatich rokov a tie, ktoré po nich nasledovali?

Ako sa vyrovnať s minulosťou

Oxfordský profesor Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej eseji o páde železnej opony v strednej Európe spomína, ako v časoch Nežnej revolúcie tvrdil, že musí vzniknúť komisia, ktorá umožní pomenovať temné stránky minulosti a vyrovnať sa s ňou. A zabráni zopakovaniu napáchaných chýb a krívd, dodal by som ja. Katarzia, po ktorej nenasleduje zmena správania, nemá zmysel.

Myšlienkou zriadenia takejto komisie sme sa v Progresívnom Slovensku zaoberali už pred rokom a máme ju aj v našom koaličnom volebnom programe Bod zlomu, ktorý sme predstavili v septembri. Bahno, ktoré sa vyplavilo z Kočnerovej Threemy, sa stalo dôvodom, aby sme nečakali na voľby, ale aby sme už dnes verejnosť aj politických partnerov presvedčili o potrebe zavedenia inštitútu verejnej prešetrovacej komisie (VPK). Ak sa nám to podarí a budeme súčasťou novej vlády, prijatie zákona umožňujúceho zriadenie takejto komisie, bude jedna z prvých vecí, ktorú presadíme. Prečo?

Koniec zametania pod koberec

Pretože kauza Kočner sa nemôže skončiť iba pri odsudzujúcich rozsudkoch za objednávku a spáchanie vraždy. Nielen z Threemy vieme, že zločinov, ktorých sa Marian Kočner a s ním spolupracujúca skupina podnikateľov, prokurátorov, sudcov a policajtov mohli dopustiť, je mnoho. Nielen rozpustenie tímu Kuciak však naznačuje, že u vedúcich predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, ani u vládnych politikov nie je veľká vôľa odhaliť ich a potrestať. Cieľom VPK nebude nahradiť činnosť vyšetrovateľov a prokurátorov, ale dohliadnuť na to, že ani jedno trestné konanie sa nezametie pod koberec, ako sa to v minulosti častokrát stávalo. Polícia a prokuratúra budú mať povinnosť informovať komisiu, ako sa im pri vyšetrovaní skutkov spomínaných v Threeme darí, a komisia bude verejnosť informovať o všetkom, čo neohrozí priebeh vyšetrovania.

Určite tiež bude mať zmysel, aby komisia preskúmala súdne spisy Kočnerových sudcov. A ak v nich nájde stopy o nedodržaní povinností sudcu či porušení zákona, aby ich postúpila prokurátorovi, ktorý môže podať žiadosť o obnovu konania.

Komisia bude disponovať aj ďalšími silnými právomocami, vďaka ktorým sa dozvieme pravdu, vyvodí sa zodpovednosť a navrhnú odporúčania, čo treba spraviť, aby sa kauzy ako Kočner, Gorila či Čistý deň nezopakovali. Tu spomeniem aspoň jednu, ktorá je štandardom pri podobných inštitútoch: právomoc predvolávať predstaviteľov štátnych orgánov, samospráv, právnických a súkromných osôb na verejné vypočutie a ukladať tresty tým, ktorí toto predvolanie nebudú rešpektovať.

Nebudeme prví

Myšlienka vyšetrovacích výborov nie je nová. Existujú vo viacerých štátoch – vo Veľkej Británii, Írsku, Kanade, Poľsku či Francúzsku. Pokusov zaviesť ich aj na Slovensku bolo viacero, naposledy sa o to pokúsili poslanci OĽaNO. No keby sme len chceli mechanicky prevziať zahraničné modely, nefungovalo by to. „Menovanie členmi vlády, ako to robia v Británii, by zrejme na Slovensku veľkú dôveru nevyvolalo,“ skonštatoval v článku na túto tému šéf vydavateľstva Denníka N Lukáš Fila.

Pomenoval v ňom aj tri základné predpoklady, aby zriadenie komisie prinieslo výsledky: dôveryhodné obsadenie, silné právomoci a komplexný pohľad. Myslím si, že sa nám podarilo vymyslieť model, ktorý zaručuje naplnenie týchto predpokladov. A verím, že pre myšlienku iniciovať a zriaďovať verejné prešetrovacie komisie k veľkým kauzám získame nielen politických partnerov, ale aj občanov. Práve oni sú totiž dôležitou súčasťou nášho návrhu. Popri poslancoch Národnej rady a prezidentovi/-ke sú to práve občania, kto môže iniciovať zriadenie komisie. A občania prostredníctvom zástupcu mimovládneho sektora budú mať v päťčlennej prešetrovacej komisii aj svojho zástupcu.

Bez spravodlivosti niet dôvery

Netvrdíme, že verejné prešetrovacie komisie samy osebe nastolia na Slovensku právny štát a urobia z našej republiky vzorovú demokraciu, v ktorej fašisti a gauneri Kočnerovej úrovne nenájdu uplatnenie. Nie, to sa podarí až vtedy, keď dnes existujúce inštitúcie budú nezávislé, odvážne a profesionálne fungujúce. No aj v takom prípade bude dochádzať k zlyhaniam jednotlivcov a koordinácia týchto inštitúcií pri hľadaní pravdy môže byť ťažkopádna, keďže sú to inštitúcie štátne. Preto potrebujeme mimoriadny nástroj, ktorý bude schopný vykompenzovať chyby systému.

Tridsať rokov robili politici hrubé čiary za zlyhaniami predchodcov či svojimi vlastnými. Niektorí ľudia si už na to aj zvykli. Som presvedčený, že táto tradícia ohrozuje budúcnosť Slovenska a musíme s ňou čo najskôr skončiť. A aj prostredníctvom verejných prešetrovacích komisií sa častejšie usilovať potrestať vinníkov a dopátrať sa pravdy. Pretože bez pravdy neexistuje spravodlivosť. A bez spravodlivosti neexistuje dôvera v štát.