Denník N

Daniel Pastirčák: Dnes potrebujeme politika, ktorý by bol takmer svätec, lenže takí ľudia do politiky väčšinou nejdú

Daniel Pastirčák. Foto - NOTA BENE/Marcel Pazman
Daniel Pastirčák. Foto – NOTA BENE/Marcel Pazman

Teológ a spisovateľ hovorí o tom, prečo je sklamaný zo súčasnej opozície, čím ho šokoval farár Kuffa a prečo sa 30 rokov po páde totalitného režimu cítime „slobodne neslobodní“.

Vo vašej novej rozprávkovej knihe Azael a Gabriel píše jeden z anjelov správu o živote na zemi. Ako by podľa vás vyzerala skutočná, nerozprávková správa o našej spoločnosti?

Niektorí by o našej spoločnosti možno hovorili ako o pekle, iní ako o očistci – podľa toho, koľko nádeje by do svojej interpretácie vložili. Možno by však bolo treba napísať ešte inú rozprávku. Rozprávku o kríze nádeje. Keď premýšľame o dejinách človeka, potrebujeme buď veľkú mieru tvrdohlavosti, alebo naivity, aby sme si uchovali nádej.

Dejiny človeka sa vždy kývajú medzi dvoma krajnosťami – anarchiou a totalitou. Ľudská spoločnosť, ako ju poznáme z histórie, nikdy nebola slobodná v tom zmysle, ako by sme si to priali. Kľúčom k nádeji je azda iný pohľad: pozrieť sa na históriu spoločnosti ako na kulisy, pred ktorými sa odohráva príbeh jednotlivého človeka. Dnes politiku preceňujeme, hľadáme v nej zmysel našej ľudskosti. Príliš veľa sa ňou zaoberáme, v politických bojoch často zabúdame na závažnosť existencie jednotlivého človeka.

Nazdávam sa, že to, čo je naozaj dôležité, sa odohráva pred tými premenlivými kulisami: život jednotlivého človeka – jeho rozhodnutia, jeho zápas, jeho utrpenie, jeho vnútorná sloboda, jeho vôľa trvať na pravde, aj keď ho to ohrozí.

Vašu knihu si možno kúpiť u predajcov Nota Bene. Je to vaša cesta, ako zmysluplne pomôcť ľuďom bez domova?

Môj prvý impulz, keď píšem, je tak trochu egoistický, písaním pomáham hlavne sám sebe. Potrebujem sa zorientovať v sebe aj vo svete okolo mňa. Potom prichádza to druhé – zodpovednosť za to, ako píšem. Snažím sa písať tak, aby to, čo som našiel vo svojom vnútornom zápase, nadobudlo istý všeobecný význam a mohlo niečo podstatné povedať aj niekomu inému. Platí totiž paradox, že hoci sme každý iný, zároveň sme v istom zmysle všetci rovnakí. Zápasíme s tými istými pokušeniami, s tými istými základnými otázkami.

Nadchol ma nápad Nota Bene urobiť z ľudí, ktorí predávajú časopis, aj kníhkupcov-podnikateľov – tú knižku si musia najprv sami kúpiť a potom ju predať. Páči sa mi, že na rohoch ulíc stoja títo ľudia a ponúkajú knihy. To stretnutie cez knihu by mohlo pomôcť i kupujúcim. Mohlo by im otvoriť srdce pre ľudí bez domova, pre ich ťaživú situáciu a existenčné problémy. Život tých, pre ktorých je domovom ulica, sa netýka len ich, týka sa aj nás, ktorí domov často berieme ako úplnú samozrejmosť. A niekedy ho aj veľmi ľahko stratíme.

Prečo im často nie sme ochotní pomôcť?

Tých príčin je viac. Jednou z nich je pocit, že pomáhať ľuďom v takej situácii je nad naše možnosti. Odrádza nás pocit, že to ako jednotlivci nedokážeme, chce to organizáciu a odborníkov, ktorí tomu lepšie rozumejú. V istom zmysle je to pravda. Je však niečo, čo sa netýka odbornosti ani organizácie – ľudskosť. Tú im môže každý z nás okamžite prejaviť. Priateľstvo týmto ľuďom chýba rovnako ako materiálne prostriedky. Potrebujú ľudské prijatie, uistenie „patríte k nám“, ste plnohodnotní ľudia ako my.

Ďalšou prekážkou je sklon našej prirodzenosti považovať samého seba skôr za obeť ako za toho, kto na sebe nesie zodpovednosť: „Mám dosť svojich problémov, nemám kapacitu starať sa o problémy druhých.“

A je tu aj istý pohľad na svet, ktorý všetko vidí optikou súťaže. Šikovným patrí víťazstvo, nešikovným bieda. A tak sa na ľudí bez domova dívame ako na tých, ktorí jednoducho prehrali – svoje postavenie si zavinili sami. Kdesi v pozadí je možno i strach, že ak to s tým súcitom a štedrosťou preženiem, ohrozím sám seba. Dnes žijeme v období úzkosti.

S čím to súvisí?

Od čias skonštruovania atómovej bomby nepretržite žijeme v globálnej úzkosti. Človek je dnes

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Parlamentné voľby 2020

Rozhovory

Za slušné Slovensko

Teraz najčítanejšie