Denník N

Justícia pred rokom 1989 bola ovládaná komunistickou stranou. Bolo to ponižujúce

Z vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. V justícii či na prokuratúre je už vypočutie kandidátov na vrcholné funkcie štandardom. Foto N - Tomáš Benedikovič.
Z vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. V justícii či na prokuratúre je už vypočutie kandidátov na vrcholné funkcie štandardom. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Justícia je na tom lepšie než súdnictvo pred Nežnou revolúciou, ale potrebuje účinný návrat k sľubu sudcu.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu

Po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie sa zamýšľame nad súčasnosťou. Konfrontujeme ideály sprevádzajúce pád neobmedzenej vlády komunistickej strany s výsledkami, ktoré sme dosiahli.

Slovenské súdnictvo je v ťaživých starostiach

V súdnictve je také historické posudzovanie tristné. Vyplavili sa zlyhania, o ktorých sme donedávna nechyrovali. Sudcovia sú úplatní, píšu si s mafiánom, zatĺkajú pravdu, žijú nad pomery svojich zárobkov, neštítia sa podozrivých kontaktov s tými, ktorí sú pri moci a pri peniazoch.

V rozhodujúcich funkciách boli a sú ľudia ako Harabin a jeho oddaní. Na všetkých úrovniach sú problémové postavičky. Monika Jankovská, Lenka Praženková, Ľuboš Sádovský, Juraj Sopoliga a ďalší. Vládne rodinkárstvo. Rozmohlo sa vzájomné krytie aj hrubých pochybení. Zamrzlo disciplinárne trestanie a len pred krátkym časom sa začali disciplinárne senáty trochu činiť. Pod tlakom verejnosti a novinárov.

Podaktoré rozsudky a verdikty súdov sú podivuhodne zvrátené. Dva roky je rozhodnutie biele, potom zrazu čierne. Najprv sa žalobe nevyhovie, po rokoch v tom istom senáte sa žalobe vyhovie. Rozhodne sa rozsudkom pre zmeškanie, hoci je to podľa práva neprípustné. Nedočítate sa rozumného dôvodu takých výrokov. Preto zostáva veriť, že nedávne obraty v judikovaní súvisia s tým, že niekto niečo objavil a napísal o korupcii. Potom, žiaľ, aj zahynul…

Všetko je ešte stále kryté právom na právny názor sudcu. Aj keď úplne vykĺbeným z normálneho výkladu a používania právnej normy. Smiešna obrana, ale napodiv účinná. Kto povie, že sudca sa zmýlil úmyselne? Iný sudca? Naivné, ale, našťastie, nie úplne nemožné.

Skrátka. Slovenská justícia sa potáca v neuveriteľných starostiach. Potvrdených žiadnou alebo len platonickou dôverou verejnosti v jej fungovanie. V Európskej únii sme dlhodobo na chvoste úcty k ľuďom v talári. Obávam sa, že niektorí sa postavia na inú stranu, než kde zvykli sedávať v pojednávacích miestnostiach. Určite to nebude príspevok k dôvere v súdnu moc.

Budúcnosť je o očistení

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie