Premárnili sme celé roky a nehovorili sme, aká je sloboda dôležitá
Ako vyzerala totalita? Ako luhajúca učiteľka, facky na Hlavnej stanici, agent ŠtB, čo ti vykrúca ruky s pomocou suseda, či ako smutné oči rodičov.
Autor pracuje v Living Memory
Nestačím sa čudovať, keď čítam a počúvam, že sloboda a demokracia na Slovensku po tridsiatich rokoch od novembra 1989 jednoducho nie sú. Viem, je tu mafiou prerastený štát, slabá vymožiteľnosť práva, zakonzervovaná prokuratúra a justícia s komunistickou mentalitou bez sebareflexie, frustrácia zo zlyhávajúceho štátu aj závisť z toho, že niektorí ľudia bývajú v luxusných rezidenciách a jazdia na najnovších modeloch áut, ktoré sú zjavne nad ich príjmové pomery. Je tu závisť aj voči tým, ktorí dreli, podnikali a majú. Sloboda je príležitosť, možnosť, ale aj riziko a zodpovednosť. Je možné ju zneužívať a znásilňovať, ale aj hlúpo s ňou nakladať. A napriek tomu tu je.
November 1989 považujem za najdôležitejšiu dejinnú udalosť v mojom živote. Práve preto, že si pamätám neslobodu spred tridsiatich rokov. Nesloboda znamenala „zaraď sa do šíku a sklapni!“ Na túto skúsenosť z totality napriek všetkým rozhnevaným spoluobčanom nemôžem nikdy zabudnúť.
Mnohí už zabudli a iní si nemôžu pamätať. Ako „chutila“ nesloboda? Bola to luhajúca učiteľka dejepisu, ktorá nám bez mihnutia oka hovorila o internacionálnej pomoci vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 a každého, kto by „cekol“, by bez váhania nahlásila súdruhovi riaditeľovi. Lži v televízii, o ktorých už nevieš, či sú pravda, pretože niektoré sú predsa len prefíkanejšie a stále ich opakujú.
Bol to tvrdý a studený buchnát robotníka alebo „bývalého partizána“ hneď zrána, keď ťa videl ísť cez trávnik pri škole. My robotníci drieme, aby ste vy mohli študovať. Ale aj tak my-strana rozhodneme, kde budeš študovať a pracovať.
Boli to civili a uniformovaní príslušníci, ktorí ťa obkolesili, legitimovali a fackovali, keď si si dovolil vyjsť po schodoch na nástupište bratislavskej Hlavnej stanice, odkiaľ odchádzal vlak do Viedne.
Bol to pocit úľaku, keď si si nedal pozor a povedal si neprozreteľne slovo sloboda alebo Hlas Ameriky a vtedy okolostojaci vyľakaní poctiví občania súdruhovia ako jeden muž alebo lepšie ako dobre nastavený mechanizmus rýchle konali. Čo si to povedal? Agent ŠtB ti vykrúca ruky, pomáha mu šofér z povolania s rázštepom pysku, ale aj sympatický sused, športový fanúšik. My ti dáme slobodu alebo Ameriku, vysvetlíš to príslušníkom, ako