Večer Ďakujeme, že môžeme pripomenul, prečo sme po 30 rokoch opäť na námestiach (foto)

Ďakujeme, že môžeme. Ten akoby nedopovedaný názov dostával počas tohto večera rôzne významy. Hlavný odkaz bol však jasný – poďakovanie osobnostiam a ľuďom z námestí novembra ’89 za to, čo sa im podarilo. Väčšina z nich bola v sále, na pódiu alebo v hľadisku, ďalší sa prihovárali z premietaných video dokrútok. Spomínalo sa na dobu odkliatia, na prvé dni Nežnej revolúcie, keď už síce demonštroval takmer celý národ, „ale ešte nebolo nič isté“, ako pripomenul Martin Bútora. A práve tu, v historickej budove Opery SND, 29. 11. 1989 počas prvej návštevy Václava Havla, prišla informácia, že Federálne zhromaždenie zrušilo monopol komunistickej strany na moc, čím Nežná revolúcia dosiahla prvý z kľúčových cieľov.

Teraz v sobotu to pripomenul oficiálny večer s programom, ktorý spojil ľudí obvykle sa pohybujúcich na úplne iných scénach. Keď sa v zákulisí pripravovala na svoj prejav prezidentka Zuzana Čaputová, netypickú hudbu k jej líčeniu pripravil súbor súčasnej hudby VENI s apelatívnosťou skladby Záznam siedmeho dňa od Martina Burlasa. Zaznelo niekoľko skladieb z námestí spred tridsiatich rokov (Do batôžka, V slepých uličkách), Milan Lasica a Meky Žbirka ich zahrali čo najvernejšie k originálom, ale pesničkársku scénu nezastúpili najväčšie hity z dobového soundtracku. To však vôbec neprekážalo, lebo sa aspoň ukázalo, že vtedy existovali aj iné silné piesne. Dušan Valúch z Jednofázového kvasenia spieval o tom, „čo má čo byť hranica snov neďaleko Matadorky“, a Vladimír Merta svoju Omamnú kvetinu pravdy.

Dramaturg akcie Ďakujeme, že môžeme Ladislav „Agnes“ Snopko bol jedným z hlavných tribúnov novembra 1989 a nechcel, aby to bol len spomienkový večer. Podľa svojej dlhoročnej overenej metódy pospájal rôznu hudbu a rôzne generácie. Katarzia s Jonatánom Pastirčákom v Pocte Majakovskému od Roba Grigorova pridali elektroniku a ubrali pôvodného pátosu, Michael Kocáb predniesol jednu zo svojich najzaujímavejších piesní s nadčasovým posolstvom (Sebastián), Sima Martausová sa objavila ako symbol detí narodených na prahu Nežnej revolúcie.

Sľúbili sme si lásku, jednu z hymien novembra ’89, spieval v sobotu Juraj Benetin z Korben Dallas pred bratislavskou Starou tržnicou počas otvorenia Námestia Nežnej revolúcie. V historickej budove SND odznela len zo záznamu, rovnako ako hymna v podaní Petra Dvorského. Aj verzia operného speváka v porovnaní s tou, ktorou Benetin uzatváral zhromaždenia Za slušné Slovensko, pripomenula, kam sme sa ako spoločnosť za tridsať rokov dostali. Z námestí sme sa opäť vrátili na námestia. Mnohé tváre aj dôvody už sú iné, no dôležité je to rovnako. Aj preto sú tohtoročné oslavy výročia špeciálne a ich odkaz veľmi dôležitý. V sobotu večer to zdôraznila prezidentka a mnohí ďalší rečníci počas večera, ale aj niektoré pesničky.

Záznam z večera si môžete pozrieť z archívu RTVS tu.