Denník N

Sloboda na fotografii z novembra ’89

Foto – TASR/Vlasto Andor
Foto – TASR/Vlasto Andor

Príbeh fotografie s budíkom, na ktorej je môj brat a ktorej autora som s ním spojila.

Autorka spolupracuje s organizáciou Post Bellum a iniciatívou Zabudnuté Slovensko

Fotografiu s budíkom ste už určite videli niekoľkokrát pri príležitosti výročí novembra 89. Býva pravidelne uverejňovaná v rôznych tlačových či digitálnych médiách – od Denníka N až po Pravdu. Už roky zbieram titulné stránky denníkov zo 17. novembra. Dôvod? Na fotografii je môj mladší brat – v strede s okuliarmi, vlastným menom Sloboda. Vtedy 17-ročný študent gymnázia na Metodovej ulici v Bratislave.

Od roku 1988 bol „ochranárom“, členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). Okrem účasti na letných táboroch Stromu života sprevádzal ako jeden zo zástupcov svojej základnej organizácie ZO 18 Petra Tatára na okresnom národnom výbore, kde s komunistickými úradníkmi riešili premiestnenie továrne Gumon/Kablo mimo Bratislavy. Už vtedy vnímal dva diametrálne odlišné svety. V novembri 89 bol jedným zo žiackych lídrov revolúcie na „Metodke“, v tých dňoch relatívne progresívnom gymnáziu. Staršie ročníky mali od riaditeľky povolené zúčastniť sa generálneho štrajku 27. novembra na Námestí SNP. Môj brat moderoval diskusiu s mladšími žiakmi a s učiteľmi v školskej telocvični. Dokonca zaznela aj Modlitba pro Martu od Marty Kubišovej.

Po maturite sa prihlásil na štúdium environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte UK. V roku 1990 patril k prvému ročníku maturantov, ktorí sa smeli slobodne rozhodnúť, čo budú študovať – aspoň jemu sa to podarilo. Dodnes intenzívne sleduje spoločenské a politické dianie, ako celá naša rodina bol proti rozdeleniu Československa, nevynechal žiadne voľby a zúčastnil sa všetkých zhromaždení Za slušné Slovensko.

Nie je to upokojujúce? Predstavte si, že by sa vám každý rok 17. novembra vysmieval do tváre volič Smeru alebo Kotlebu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie