Pil C: Trápi ma všetko, čo v politike vychádza na povrch

Práve ste vydali album 2086. Čo sa dá o ňom vo všeobecnosti povedať? Čo spája jednotlivé piesne?

Spája ich môj život. Po určitom čase, keď som si dal pauzu, je to opäť výpoveď toho, čo som za dané obdobie prežil. V jednom poste som sa vyjadril, že to je moje najdepresívnejšie dielo. Linka, ktorá spája jednotlivé tracky, je temná a chladná. S tým korešponduje aj vizuál albumu a odkazuje na to aj ten rok v názve. Po vypočutí si to ľudia určite pospájajú.

Album vydávate po dvojročnej pauze. Je to ideálne obdobie na to, aby ste zažili niečo nové?

Určite. Som zástancom toho radšej si dať pauzu a prichádzať s niečím kvalitným a vyzretým ako ísť cestou kvantity. Všade vo svete je to úplne bežné, že umelci si dajú aj viac ako dvojročnú pauzu. To len na Slovensku sa deje to, že ešte si ani nevydal nový album a už sa ľudia pýtajú, kedy bude ďalší. Samozrejme, ak máš tvorivé obdobie a si schopný to spraviť a zároveň neuhnúť zo svojich nárokov, tak prečo nie. Ale u mňa sú cestou skôr tieto pauzy. Je to celé prepojené s mojím osobným životom, súkromím atď.

Myslíte, že tie dva roky sú zároveň také, že neprestanete byť relevantný medzi tými top interpretmi?

To je dobrý point. Dnes je rýchla doba, všetci sa snažia držať krok a byť stále na očiach. Svojím spôsobom som teda zariskoval. Nielen, že som album vydal po dvoch rokoch, ale jednoducho som sa takmer úplne odmlčal. Za rok 2018 vyšiel iba jeden track, aj to šuflíkový, čo sa nezmestil na album, na Specialovom nosiči (pieseň 39 z albumu Barter producenta SpecialBeatz – pozn.red.), a ďalší rok mi tiež nič extra nevyšlo, ak nerátam pár featov. Bojíš sa, samozrejme. Lebo tí fanúšikovia, ktorých si na niečo naučil, ti jednoducho odrastú. A tí noví sa nemajú ako na teba a na tvoju tvorbu nalepiť, keďže nič nevydávaš.

Prečo ste išli do depresívneho albumu?

Lebo som to tak cítil. Vždy sa snažím byť čo najviac autentický. Keď zažívaš všetky tie temné časy, tak jednoducho sa to premietne do tvojej tvorby. Či chceš, či nechceš. Nebudeš predsa v takom rozpoložení písať veselé pesničky.

Nerobí vám problém zverejňovať osobné veci?

To mi problém nikdy nerobilo. Dokonca je to jeden z hlavných pilierov mojej kariéry a zároveň vec, ktorá ma často odlišuje od iných. Vždy sa snažím dať čo najviac vlastných emócií a pocitov do toho, čo píšem.

Ale zároveň sa vec, ktorá je vašou súkromná, stáva verejnou.

Áno, ale ten proces je pre mňa určitá forma terapie, spôsob, ako sa vypísať zo svojich démonov, vypustiť trochu pary. Komu by som to inak povedal?

Cítite sa lepšie, keď to napíšete?

Možno nie hneď v tom momente, že položíš pero a „wow“, si iný človek. Akoby sa s tým zmieriš, stotožníš, dáš tomu priestor a postupne vieš s tým pracovať. Je to určite lepšie, ako keby si to nespravil.

Keď spravíte takýto track, po určitom čase určitý problém akoby odíde. Nestane sa vám potom, že kým ho vydáte, tak sa stáva v podstate neaktuálnym?

Podľa mňa sa to stále vracia v určitých cykloch, v nejakých intervaloch. Nie je to zázračný liek, že niečo napíšeš a je vybavené. Aj keď možno na chvíľku sa tvoje vnímanie seba samého a sveta vôkol teba zlepší, malé i veľké problémy dočasne odznejú, nakoniec sa všetko vyrieši a vždy vtedy, keď to najmenej očakávaš. Čiže keď je niečo možno dnes a zajtra neaktuálne, ešte to neznamená, že o mesiac sa to nestane aktuálnym.

Už sa vám stalo, že ste napísali text a potom ste si povedali, že toto už je príliš a vymazali ste ho? Nazvime to autocenzúra.

Mám pár vecí, ktoré sa nakoniec na album nedostali, ale nie kvôli tomu, že by to bolo príliš. Často len neprešli mojou kontrolou kvality na výstupe alebo nakoniec nepasovali do konceptu. Ak ma pamäť neklame, nikdy som nemal nič tak, že by som niečo napísal a potom by som sa to rozhodol nevydať, kvôli obavám z toho, ako to prijmú ľudia. Nesnažím sa robiť si nejaké obmedzenia v tvorbe.

Jednou z najväčších vecí na albume je track Peroxid 3 o situácii v politike a v spoločnosti. Prečo ste sa ho rozhodli spraviť?

Peroxid je moja osvedčená séria. Jednotka aj dvojka patria k mojim najúspešnejším trackom, či už v rámci čísiel ako takých, alebo v rámci odozvy na koncertoch. Trojka je logické pokračovanie. Každé ráno a každý večer prichádzam do styku so správami, ktoré sa na mňa valia zo všetkých strán. Snažím sa mať prehľad vo všetkom, čo sa deje, sledujem politické debaty, čiže si spájaš súvislosti a rozmýšľaš nad vecami. Rap bol vždy nástrojom, MCs boli akoby hlasnou trúbou. Od toho tu rap je – nebrať si servítky pred ústa a poukazovať na spoločenské problémy. A odkedy som napísal dvojku, stalo sa toho, myslím si, že možno najviac v našich dejinách. Kuciak, Kočner, Gorila, Threema…

Presne na to som sa chcel spýtať. Keď sme sa rozprávali naposledy, bolo to približne týždeň po vražde Kuciaka. Prekvapilo vás, ako veľa sa toho odvtedy stalo a odhalilo?

Tušili sme, že vypláva na povrch veľa špiny, ale podľa mňa nikto ani len nepredpokladal, že to bude takto. Všetky tie prepojenia, celé to pozadie fungovania našej demokracie. Teraz, keď si čítaš Threemu, tak prakticky každý deň sa vynárajú nové a nové informácie takého veľkého kalibru, že už nás to ani neprekvapí, že už to s nami nič nerobí. Pár rokov dozadu by čo i len jeden taký článok otriasol Slovenskom na pár týždňov, kým by to zas nejako „nezakecali“.

Museli ste teda aj Peroxid 3 často prepisovať?

Ani nie. Prvá sloha bola hotová ešte niekedy pred rokom, druhá sloha krátko nato. Dopisoval som iba tretiu slohu, približne pred polrokom.

Zaradili ste tam aj nahrávku Kočnera s Trnkom.

Áno, to som robil až teraz na konci. Na Soundcloude existuje celá verzia tej nahrávky aj s nadávkami. Presne som vedel, ktoré časti sa mi tam hodia. Nahrávka samotná je pekná sonda do duše našej demokracie. Napríklad ako tu sedíme, tak „leakla“ údajná videonahrávka z portálu Investigace.cz, ako Kočner údajne inštaluje v kancelárii generálneho prokurátora kameru a generálny prokurátor sedí na gauči a pozerá sa, či je to dobre nastavené. Generálny prokurátor mal podľa tej nahrávky údajne vo vlastnom sejfe dlhé roky nahrávku Gorily na laptope, na ktorom okrem iného bol aj zoznam klientov BMG Investu, ktorí si tesne pred krachom povyberali zázračne peniaze. To si myslím, že hovorí za všetko. Kto má byť tu garantom vecí, keď nie generálny prokurátor? Pri ktorom však nakoniec vyjde najavo, že je vlastne najskorumpovanejší a pracuje iba ako poskok pre mafiánov a vybavovačov.

Tým, že Peroxid 3 má 6 minút, asi bolo o čom hovoriť.

Keby chcem, tak má aj 12 minút. Ale zas to by som rozdelil na viac trackov. No Peroxid 4 je tiež cesta. Ľudia sa určite dočkajú. Keď to bude takto pokračovať, tak Peroxid 4,5,6,7 a skončíme, ty vole, na celovečernom filme.

V snippete ste mali pri tracku Peroxid 3 video z rómskej osady. Čo ste tým chceli povedať?

Ten track sa začína takto: „Ťažký je život v krajine, na ktorú z výšky pozerajú Tatry/ Ľudia sú ľahostajní, arogantní“. Chceli sme tam mať ľudí z okraja spoločnosti, ktorých problémy sú prehliadané a dlhodobo neriešené, aj keď chápem, že je to téma na komplexnú celospoločenskú diskusiu. Zároveň je to jedna z najväčších osád pod Tatrami. Úplne nám to prostredie reflektovalo atmosféru a „message“ prvej časti tracku. Ľudia, ktorí žijú niekde inde, v dokonalom svete, v bubline, si často nevedia predstaviť, ako sa žije na takých miestach. Chceli sme to mať čo najreálnejšie, čiže kde inde, keď nie tam?

Vás počúvajú predovšetkým mladí. Máte pocit, že sa o politiku zaujímajú?

Mladí ako mladí. Mám aj veľa starších fanúšikov. Každopádne dobrá otázka. Myslím si, že čím ďalej, tým menej sa mladí ľudia zaujímajú o veci verejné. A čím ďalej, tým viac sú náchylní na populistické reči a účelovú manipuláciu a demagógiu a podliehajú vplyvu rôznych skupín, strán a osvojujú si rétoriku konšpiračných webov.

Keď spomínate konšpirácie, nerozmýšľali ste nad tým, že by ste spravili niečo aj na túto tému?

Minule ma zaujal jeden prieskum dôveryhodnosti médií alebo niečo v tom zmysle, že aký zdroj by odporučili učitelia na stredných školách žiakom na získavanie informácií. A z toho prieskumu vlastne vyplynulo, že učitelia, ktorí odovzdávajú našim deťom vedomosti, často svetonázor, najviac dôverujú a odporúčajú médiá hlavnespravy.sk alebo Zem a vek. To už kde sme, v akej krajine? A teraz pár dní dozadu som tiež čítal, že hlavnespravy.sk kúpil Majo Kočner ako skrytý akcionár a pomocou toho začal ovplyvňovať verejnú mienku. A keď tomuto denníku najviac dôverujú a najviac by ho deťom odporučili učitelia stredných škôl, tak tu asi niečo nefunguje. Konšpiračné weby veľmi dobre vedia, čo robia. Stále sú určité kruhy ľudí, ktorí sa tej rétoriky veľmi radi chytia,veľmi radi sa s tým stotožnia a šíria to ďalej. Netreba ani zabúdať, že väčšina konšpiračných webov a týchto vecí vyskočila najmä po anexii Krymu a po tom, čo Rusko začalo hybridnú vojnu.

V Peroxid 3 ste spomínali aj to, ako vám ľudia hovorili, že načo riešite politiku.

To je taký zaužívaný názor, že načo sa do tohto miešať, aj tak nič nezmeníš. Ale keď to nebudem riešiť ja, tak kto? Čestní novinári robia, čo je v ich silách. Zober si to tak, ako to je. Koľko majú výstavné skrine žurnalistiky na sociálnych sieťach followerov? Napríklad Monika Tódová alebo Adam Valček? Koľko mladých ľudí sleduje ich prácu? Čiže rozoberám to aj preto, aby ľudia, na ktorých to inak nemá dosah, o tom niečo vedeli. Väčšinou tie texty nie sú obsiahle, erudované, nejdú úplne do hĺbky. Úplne stačí, keď si pár ľudí na základe jednej pesničky niečo navyše naštuduje a začne sa o to zaujímať.

https://www.instagram.com/p/B4URbrTFvoR/

Čo vás najviac štve?

Napríklad dnes, keď som vstal, tak som sa strašne naštval, hneď ako som otvoril internet, lebo som zbadal, že prešiel zákon, ktorý zakazuje volebné prieskumy 50 dní pred voľbami. Ale presne viem, prečo to spravili. My sme sa zaradili na tretie miesto na svete, čo sa týka dĺžky moratória, pred nami už je len Kamerun a Tunisko. Slovensko, stred Európy, člen eurozóny, Schengenu, Európskej únie. Jednoducho boja sa, vedia, že ich preferencie idú dole. Mysleli si, že keď zakážu ľuďom prístup k informáciám, čo je, mimochodom, jedno zo základných práv človeka, tak si zachránia možno aspoň pár percent. (O pár dní neskôr prezidentka Zuzana Čaputová novelu zákona, ktorý predlžoval moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní, nepodpísala – pozn. red.) Trápi ma všetko, čo čítam, všetko, čo vychádza na povrch. Všetky Threemy, Gorily, keď vidíš, ako to reálne funguje, korupcia, všetky tieto nezmyselné veci.

Minule sme sa rozprávali aj o ĽSNS v spojitosti s tým, že jeden váš fanúšik mal napísané na školskej lavici vaše meno pri názve strany. Odvtedy im stále rastú preferencie.

Oni sa viac-menej držia toho, čo majú. Hlavne v tých prieskumoch pred voľbami nejako neexcelujú. Majú skrytých voličov, ktorí sa často nepriznávajú, že ich volia. Keď niekto robí prieskum, že koho volia, tak nepovedia, ale potom príde rozhodujúci deň a zrazu pôjdu a hodia tie hlasy, čiže zakaždým prekvapia výsledkom.

Prečo si myslíte, že aj veľa mladých inklinuje k ĽSNS?

Vedia, ako to robiť. Vedia, ako nalákať mladých. Vedia, na čo mladí počúvajú, majú svoje osvedčené formulky. Každý, kto si vie dať dokopy dva plus dva, a vie si spájať súvislosti a uvažovať, a pozrie sa, ako fungovali v Banskobystrickom kraji a v politike, a na to, čo sľubujú a ponúkajú, a na to, čo sa reálne stalo, tak ich nemôže voliť. Ale veľmi šikovne sa naučili využívať priestor a možnosti, ktoré dostali. Plus už nie sú politickí nováčikovia, už sa vedia aj orientovať v tejto mocenskej hre. Mladí veľmi nemajú prehľad, ani nechcú. Stačí, že to zazdieľa jeden ich kamoš na Facebooku a už si to osvoja. Často sa stavajú do pozície, že oni bojujú proti systému, že vy ste starí politici, vy nám škodíte, vy kradnete. Mladí si nevedia spojiť, že o rok títo urobia to isté, alebo ešte horšie.

Bavíte sa aj s ostatnými rapermi o politike?

Málo. Sem-tam so Strapom si prehodíme nejaké slovo o tom, ale on je asi jediný, s ktorým sa o tom bavím.

Podporili by ste verejne nejakého politika?

To asi nie. Raz som sa vyjadril, a doteraz mi to ľudia vyhadzujú pred oči a nevedia to pochopiť, že umelec by mal byť apolitický. To však neznamená, že nemá dávať najavo názor, ale že by nemal podporovať politické strany. Napríklad účasťou na volebných mítingoch. To je môj názor. Mal som pár ponúk za veľké peniaze, aby som išiel vystupovať na nejaký event, vždy som odmietol. Podporil by som možno niekoho čisto z dobrých úmyslov, keby som vedel, že jeho program je super. Keby som mal záruky, že to myslia dobre, že tam nie sú bočné úmysly. Že to je celé maximálne transparentné. Ale skôr nie.

Máte teda koho voliť?

Momentálne sa rozhodujem medzi určitými subjektmi. Ale to, že by som teraz išiel vystupovať na ich míting, to nie. Taký Jožo Ráž by to asi neriešil.

V Peroxid 3 ste spomínali aj Sulíka s Procházkom, opozičných politikov. 

Pamätám, keď som s Radom hrával futbal
Za pár mesiacov som videl v telke, ako sa z neho stal potkan
Pamätám, ako sa chcel stretnúť so mnou Rišo
Aj keď som ich volil kedysi, som rád, že to nevyšlo, ey…

Procházka sa vyfarbil. Všetci vieme, ako to dopadlo. Potom komu máš veriť? Procházku som spomínal iba z toho dôvodu, že sme kedysi hrali spolu párkrát futbal. Volil som ho v prezidentských voľbách, takže sa nikto nemôže čudovať, že ma nahnevalo, keď som ho videl v telke, ako išiel z tajného stretnutia so Smerom a povedal to, notoricky známe „Nieee“ a zaklamal celému Slovensku. Prichytený pri klamstve, že nepôjde do vlády so Smerom, a hneď ako zacítil vidinu niečoho, tak tam bol. A pritom je skvelý expert na právo, má vedomosti, ale žiaľbohu, politika je politika.

Keď ste spomenuli aj Ráža, vy ste predchádzajúci album nazvali V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac. Teraz nedávno urobila táto skupina kontroverzný videoklip, čo si o tom myslíte?

V krajine, kde zabili novinára a jeho snúbenicu, aby jeden z najznámejších umelcov, ak sa on zaňho ešte považuje, dal videoklip, kde unášajú novinárov, mieria na nich zbraňou a hovoria o nich, že sú to potkany, ktoré treba deratizovať, akože?

Elán ste mali v názve spolu s Tupacom, akoby spojenie dvoch ikôn.

Išlo hlavne o symbol doby. Ten album bol trochu retrospektívny, a často sa vracal do môjho detstva, na obale mám rodný dom a ulicu. Išlo akoby o ilustrovanie doby, času.

Na Instagrame ste spomínali, že sa vám páčili knihy Tima Marshalla o geopolitike. Čo vás najviac zaujalo?

Pochopíte určité zákonitosti, prečo sa veci vo svete dejú určitým spôsobom, prečo, ak v určitej oblasti vznikne napätie, čo to ovplyvňuje, vysvetľuje politiku Ameriky, Číny, Ruska. Zaujalo ma tam veľa vecí. Nemám teraz čas veľmi čítať, ale literatúra faktu ma vždy bavila, lebo sa stále niečo nové učíš.

Myslíte, že odkedy ste začali v rape, nejako sa zmenil spôsob, ako je vnímaný?

Myslím si, že na Slovensku určite majú ľudia voči raperom predsudky. Neznášam to, nie je nič trápnejšie… Neznášam, keď ľudia imitujú raperov, začnú rozhadzovať rukami a tváriť sa, ako keby mali mentálnu obrnu. Takéto predsudky mi extra prekážajú. Určite sa to časom zmení. My, čo sme vyrastali na Kontrafakte, tak pre nás je to úplne normálne. Neviem, prečo majú predsudky, možno pre vulgarizmy či obliekanie, ale neviem si to vysvetliť.

Vy ste kritizovali aj vystúpenie Alexandry Gachulincovej v show Tvoja tvár znie povedome, kde stvárnila Tupaca.

Ja som ale nekritizoval ju, ale primárne Markízu. Ľudia si to potom pomýlili a začali, že prečo, veď dala super výkon. Ja som ale nekritizoval jej výkon. Odmyslím si, že je to blackface, odmyslím si n-words v texte, výkon oukej. Chápem, že ľudia u nás sa bežne nestretávajú s problémom blackface alebo s n-words a možno im to príde normálne. Ja som bol najviac v prdeli z toho, keď mi ľudia začali písať, že veď n-word je úplne normálne, ja tak hovorím všade. No tak už by si mohol prestať, vieš?

Nie je problém aj to, že rap sa dostane do nejakého hlavného vysielania viac-menej iba v takejto forme? Neexistuje nič ako v Amerike, že známy raper vydá album a ide do „late night show“?

My sme v tomto zaostalá krajina, samozrejme. V Amerike máš skvelé „late night shows“ a na Slovensku máš čo? Petra Marcina. To je čo? V Amerike je to považované za prestíž, ideš tam s kapelou, spravíte skvelú show a spravíš si super promo. Teraz si zober. Ja vydám album, pôjdem k Petrovi Marcinovi postavím sa tam, a že wow. Na Slovensku sme v tomto extrémne pozadu.

Za posledný rok zomrelo viacero amerických raperov – Mac Miller, Nipsey Hussle, XXXTentacion či Lil Peep.

Buď sú za tým drogy, mix ich rôznych kombinácií, ako Mac Miller a Peep, alebo násilná smrť ako Nipsey Hussle a X. Je to Amerika, tam tie veci fungujú inak. Keď majú raperi na Slovensku medzi sebou beef, tak sa nezastrelia.

V snippete ste v piesni Remington 11 spomínali Mac Millera. Ktorá smrť vás najviac zasiahla?

X aj Nipseyho som počúval, Lil Peepa som si nešiel, ale poznal som jeho tvorbu. Mac Miller bol veľmi talentovaný chalan. Keď mám z nich vybrať jednu smrť, ktorá ma najviac zasiahla, tak by to bola asi Mac Millerova. Mal super život, bol skvelý talentovaný hudobník. V pesničke Remington spomínam „Včera zomrel Mac Miller/ Dneska môžem zomrieť ja“. Začal som ten track písať deň po tom, ako zomrel Mac Miller, čiže ma to celkom zasiahlo.

Vy ste bojovali niekedy s nejakými závislosťami?

Nepovedal by som „závislosti“. Skôr by som to opísal ako chvíľkové okamihy rozkoše, ale nemal som nič také, z čoho by som sa nevedel dostať. Závislosť? To vôbec.

Myslíte, že je to aktuálne na našej scéne?

Keď si raper, nabáda ťa to robiť veľa vecí. Máš veľa voľného času a peňazí, ale je na tebe, ako sa k tomu postavíš. Všade sa veľa fetuje a pije, nielen v rape. Aj medzi ľuďmi, politikmi, hercami. Nemyslím si, že na našej scéne je s týmto nejaký problém. Keby to bol problém, tak sa to rieši. Do určitej miery je to tolerovateľné, ale keď už je toho príliš, malo by sa zasiahnuť.

Hrávate golf, ovplyvnilo vás to nejako aj po umeleckej stránke?

Súvisí to trochu so začiatkom rozhovoru, keď sme sa rozprávali o tej temnote a ešte keď sme pred rozhovorom spolu spomínali Schoolboya Q. Videl som s ním jeden rozhovor, kde hovoril, prečo začal hrať golf. Celé dni sedel iba doma, mal depresie, úzkosti, nič nerobil, nič ho nebavilo. Začal hrávať golf a všetko bolo postupne oukej. Je to skvelý šport. Vieš si pri ňom dobre upratať veci v hlave. Pre mňa to bolo útočisko od toho rapového života – veľa ľudí, koncerty, fotenia, málo súkromia. Potom prídeš na ihrisko, zoberieš palicu a si tam len ty a loptička. Ideš pešo päť-šesť hodín a odpaľuješ. Dodalo mi to zas chuť tvoriť nové veci.

Ste zrejme najznámejší slovenský fanúšik futbalového klubu Manchester United. Čo si myslíte o jeho súčasnej situácii?

Som asi ich najväčší fanúšik, teda dúfam. (smiech) Mám dres podpísaný všetkými hráčmi zo sezóny 2016/2017. „Love United, Hate Glazers“, čiže nenávidím majiteľov, ktorí to majú ako biznis a nerobia nič pre klub, iba si hrabú peniaze na kopu. Verím manažérovi Olemu Gunnarovi Solskjaerovi a jeho filozofii, je to legenda a vie, čo klub potrebuje. Aj Ole však bude potrebovať čas, aby si tím prispôsobil podľa seba, aby kúpil hráčov, ktorých chce, aby si prispôsobil mužstvo na systém hry, ktorý chce hrať. Všetci, čo hovoria, že Ole na to nemá, tak to je blbosť a podľa mňa časom uvidíme. Máme veľký potenciál, akurát ešte potrebujeme trochu obmeniť káder a zlepšiť jeho šírku. Zraní sa nám pár hráčov a zrazu máme veľký problém. United určite musí mať funkciu športového riaditeľa, lebo Woodward nemôže byť hlavný styčný dôstojník. Potrebujeme ešte medzistupienok medzi ním a Olem, ako van der Sar alebo Patrice Evra. Evrovi by sa to podľa mňa hodilo, lebo je legenda. Myslím si, že do dvoch rokov United pôjde tam, kam patrí, na prvé miesto. A čoskoro príde Sancho z Borussie Dortmund, nech sa ľudia pripravia, mám to potvrdené, napíš to tam. (smiech)