Denník N

November z Haagu: biely Mikuláš, čierny Peter a hranice slobody

Foto - Andrej Bán
Foto – Andrej Bán

Sloboda nemôže byť vybojovaná raz a navždy. Dá sa iba vybojovávať – v každom okamihu.

Čo nám priniesol 17. november 1989? Možnosť slobodných diskusií po celom Slovensku o extrémizme, keďže máme v parlamente fašistov. Túto vetu som povedal v nedeľu večer na diskusii filmového festivalu Iron Sky v holandskom Haagu. Organizovala ho tu žijúca komunita Slovákov. Tento ročník venujú téme extrémizmu – u nás na Slovensku, ale aj v širšom kontexte.

Niekedy si treba vypomôcť iróniou a sarkazmom. Pravda, ak sú dobre mienené. Stovke prevažne mladých krajanov, ktorí tu študujú a pracujú (a intenzívne sa zaujímajú o dianie u nás doma), som dal prednosť pred oslavami v Bratislave. Pretože aj oni sú v istom zmysle „zabudnutí“, podobne ako odľahlé regióny u nás, kde vo veľkom volia Kotlebu.

Ako pochopiť nespochybniteľný nárast extrémizmu a antisystému? Otázka, nad ktorou sa dá dumať hodiny. Znie to možno kruto, ale je to priamy dôsledok slobody a demokracie. Otvorili sa stavidlá pomyselnej priehrady a vyvalila sa zmes čistej vody, ale aj bahna. Dôvod na zúfalstvo? V žiadnom prípade. Sloboda a demokracia znamenajú aj nechutné a bolestivé priznanie, že musíme nájsť spôsob, ako žiť – a bez násilia prežiť – spoločne v jednej krajine aj s tými, ktorí nás nenávidia. Oni nevyženú nás, my ich.

Ibaže „my“ a „oni“ sú hmlisté kategórie. So zdesením sledujeme, ako extrém a antisystém podobne ako vírus infikujú aj blízkych ľudí – príbuzných či kamarátov.

Ako vždy, dá sa vypomôcť metaforou. Cez víkend do Holandska priplával,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Komentáre

Teraz najčítanejšie