Denník N

Viete, prečo vaše deti v škole bubnujú? Aby povedali dospelým, že bitka a ponižovanie nie sú v poriadku

Foto - TASR
Foto – TASR

Skúsenosť s násilím má až 70 percent slovenských žiakov. Bubnovačka na školách má upozorniť na potrebu väčšej ochrany detí pred násilím – doma aj v školskom prostredí.

O týraných deťoch sa často hovorí ako o „neviditeľných“. Bubnovačka, do ktorej sa má v utorok 19. novembra zapojiť vyše 21-tisíc detí, by mala prispieť k tomu, aby bolo dostatočne počuť detský hlas. „Aby sme si my dospelí uvedomili, že je dôležité začať akceptovať, čo deti hovoria, čo potrebujú, aby sme ich viac vnímali, venovali im pozornosť a aby sme ich práve my dospelí vedeli účinne ochrániť,“ hovorí Mariana Kováčová, riaditeľka neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktoré je hlavným organizátorom Bubnovačky.

Akcia, ktorá sa koná už šiesty rok a tentoraz prebehne na vyše 270 školách, by mala upozorniť aj na ďalší problém, ktorý priamo súvisí so školským prostredím. Deti sa dnes čoraz častejšie stretávajú s menej nápadnými formami násilia – ponižovaním, posmievaním, vylučovaním z kolektívu. „Často sa problém odhalí, keď je už neskoro. Preto je veľmi dôležité o násilí s deťmi primerane ich veku hovoriť, aby vedeli, ako ho môžu deti identifikovať a kam sa môžu obrátiť, ak potrebujú pomoc,“ dodáva Kováčová.

Bitie zažila väčšina detí

Ako ukazujú výskumy, skúsenosť s násilím má až 70 percent slovenských žiakov. Vyplýva to aj z reprezentatívneho prieskumu Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov, ktorý realizoval v roku 2017 Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Až 62 percent detí vtedy uviedlo, že sa stretlo s aspoň jedným z prejavov fyzického násilia. Najčastejšie išlo o bitie po zadku, ktoré zažila väčšina detí (53 percent), ale aj bitie po hlave, bitku ako takú alebo ťahanie za vlasy.

Každé tretie dieťa zažilo aj minimálne jeden z prejavov psychického násilia, ako je slovné urážanie, ponižovanie, nadávanie alebo trestanie zo strany rodičov odmietaním rozhovoru. Násilím zo strany rodičov je aj zanedbávanie dieťaťa, s ktorým má skúsenosť 12 percent detí.

So sexuálnym násilím sa stretlo 25 percent detí, najčastejšie išlo o urážanie poznámkami o postave a výzore dieťaťa, ale tri percentá detí zažili aj závažné sexuálne násilie – najčastejšie na internete, ale aj doma alebo v škole.

Stopy na celý život

Košická detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová sa denne stretáva s týranými a sexuálne zneužívanými deťmi. Ako prezrádza, také dieťa nikdy neprivedú do ambulancie rodičia, zväčša ho pošle škola. „Všimnú si, že dieťa schudlo, prestalo sa učiť. Niektoré deti sú depresívne, niektoré majú poruchy správania alebo sú agresívne – potrebujú sa ventilovať. Konkrétne príznaky týrania záležia od veku, od pohlavia, od sociálneho prostredia. Ale základom je vždy zmena v správaní dieťaťa,“ upozorňuje psychiatrička.

Hoci si rodičov-tyranov často predstavujeme ako ľudí s nižším vzdelaním alebo z nižšej sociálnej vrstvy, podľa lekárky to neplatí. „Veľmi často sú to aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Sociálna a emocionálna inteligencia predsa nesúvisia s numerickou inteligenciou. Medzi tyranmi je tiež

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Teraz najčítanejšie