Ak sa vzdáme čítania, bude to katastrofa, hovorí výskumníčka, ktorá sa venuje jeho psychológii

V rozhovore hovorí aj o tom,

• prečo dnešné deti málo čítajú,
• že mnohí dnešní vysokoškoláci pohŕdajú knihami,
• aký vplyv na myslenie a cítenie má nedostatok čítania,
• ako môže čítanie vplývať na vzťah rodiča a dieťaťa
• a ako viesť deti k tomu, aby si čítanie obľúbili.

Prečo dnešné deti málo čítajú knihy?

Jedným z dôvodov je to, že deti dnes majú oveľa viac možností, ako tráviť voľný čas. Každé dieťa potrebuje príbehy, práve tie sú podstatou čítania. Donedávna ich deťom prinášali hlavne ústne rozprávania a knižky. Lenže v dnešnej spoločnosti má dieťa oveľa viac možností osvojovať si tieto príbehy alebo ich zažívať. Mám na mysli hlavne audiovizuálne médiá, ale aj počítačové hry či hry na mobile.
Zásadný problém súčasných detských nečitateľov je, že si jednoducho vyhľadajú iný priestor, kde môžu prežívať svoje veľké príbehy. Dávajú prednosť moderným technológiám. Jednak preto, lebo je to atraktívnejšie, módne a pohodlné, jednak preto, lebo to robia aj ich kamaráti, no a tiež preto, že celá naša spoločnosť je technofilne orientovaná.

Opakujú po nás?

Presne tak. Malé deti jednoducho kopírujú vzor starších, ktorý im často predkladajú aj dospelí. Často sa stáva, že sa rodičia síce rozčuľujú, že dieťa nechce čítať, lenže to dieťa nevidí čítať ich samých. Prečo by to potom malo chcieť robiť?

Naproti tomu súčasné socio-kultúrne prostredie neposkytuje deťom dostatok čitateľských vzorov a pekných čitateľských príležitostí. Čítanie je totiž vecou sociálneho učenia a kopírovania. Čitateľom sa človek nerodí, čitateľom sa stáva.

Potvrdzujú aj vaše výskumy, že práve moderné technológie sú dnes najväčším konkurentom čítania?

Áno, potvrdzujú. Jednoznačne a výrazne. Napríklad v poslednom výskume čítania mladých, ktorý sme realizovali v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc v roku 2017, najčastejšou odpoveďou tínedžerov na otázku, prečo nečítajú, bolo, že nemajú na čítanie čas. Zároveň však referovali o významne veľkom čase strávenom s médiami.

Konkurenčné vplyvy médií sa však menia. Vo výskumoch, ktoré robíme s kolegami, sme si všimli, že kým pred pár rokmi najviac času trávili sledovaním televízie, posledné roky je už televízia v úzadí a v popredí sú sociálne siete a samotný internet. Kým predtým deti „fičali“ na seriáloch, pozerali jeden diel za druhým, dnes už nehľadajú dlhý príbeh, ale skôr krátke útvary, desaťminútové epizódky mikroseriálov, ktoré vytvárajú hoci aj laici a dávajú ich na internet.

Mnohí sa ohradzujú, že čitateľstvo sa môže rozvíjať a stimulovať aj modernými technológiami, lebo ak niekto komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí, musí predsa zákonite čítať a písať. Keď sa však pozrieme na komunikáciu na sociálnych sieťach, musíme uznať, že je veľmi redukovaná – v textoch sa vo veľkom skratkuje a všetky emócie sa scvrknú do smajlíka. A zjednodušený spôsob komunikácie znamená zjednodušený spôsob myslenia.

Robili ste výskumy aj v materskej škole. Prejavuje sa vplyv moderných technológií už u predškolákov?

Pravdaže. A veľmi výrazne. Deti predsa imitujú to, čo vidia doma. Hrajú sa na telefonovanie, na písanie na počítači. Hrou si precvičujú svoje psychické zručnosti a pripravujú sa na to, čo by chceli robiť, keď budú starší alebo dospelí, v hrách realizujú svoje predstavy a túžby. V minulosti imitovali predškoláci čítanie a písanie, dnes dominuje v ich hrách klávesnica a mobil. To je jedna stránka veci. Inou záležitosťou je, že mnohé deti už v predškolskom veku majú svoj vlastný mobil, na ktorom sa hrajú hry, majú svoje dévedéčka, prípadne aj tablet. Aj v nich sa skrýva príbeh, ktorým nasycujú svoje rozumové schopnosti a emócie, príbeh, ktorý potrebujú na uvoľnenie i na svoj rozvoj. Je však otázne, či práve takáto forma príbehu je produktívna alebo naopak.

Zažiť príbeh v mobile či v počítači je zrejme jednoduchšie ako pri čítaní knihy.

Je pravda, že pre mnohé dnešné deti je čítanie ťažká vec. Súčasné mediálne a digitálne dieťa konzumuje neuveriteľne veľa audiovizuálnych médií, má preto vycvičené úplne iné schopnosti, ktorým zodpovedajú celkom iné hemisférické oblasti mozgu ako tie, ktoré sú potrebné pri čítaní. Na čítanie potrebuje schopnosť vizualizácie, schopnosť mentálne pracovať so slovom, manipulovať s informáciami. Ak dieťa odmalička vyrastá v mediálne preplnenom prostredí, potom už nemá takú schopnosť vizualizácie, koncentráciu ani sluchovú citlivosť. Dospelý svet mu totiž dodáva obrovské množstvo obrazových podnetov a nekladie dôraz na rozprávanie a čítanie, ktoré by rozvíjali jeho schopnosť počúvať, vytvárať mentálne predstavy a jeho cit pre slovo.

Prečo je pre čítanie dôležitá schopnosť počúvať?

Pretože čítanie nie je nič iné než počúvanie. Aj keď čítate potichu, tak vlastne počúvate svoj hlas a musíte vedieť premeniť slovo do významu a vytvoriť jeho mentálny obraz. Je to záležitosť kognitívnej, psychickej a neuropsychickej prípravy, ktorá predchádza samotnému nácviku čítania. A ten prváčik, ktorý do nástupu do školy nemá skúsenosť s počúvaním literárneho príbehu, zrazu tie schopnosti nemá, lebo dnešný dospelý svet mu nedáva dostatok onoho literárneho priestoru, v ktorom si ich môže natrénovať.

Aký vplyv to podľa vás môže mať?

Každý z nás si môže urobiť malý experiment