Denník N

Trump je nekompetentný blb, Erdoganova ofenzíva pripomína anexiu Krymu, hovorí česká novinárka po návrate zo Sýrie

Foto N – Pavel Bielik
Foto N – Pavel Bielik

Kritici v Turecku sú vo väzení, médiá pod kontrolou a nacionalistická propaganda, že krajinu zbaví tri a pol milióna utečencov, mimoriadne silná, hovorí Lenka Klicperová.

9. októbra 2019 spustilo Turecko na severe Sýrie vojenskú operáciu Prameň mieru. Ofenzíva nastala po tom, ako americký prezident oznámil, že Spojené štáty opúšťajú územie a Turci tak majú voľný priestor vytvoriť bezpečnostnú zónu. Erdogan plánuje vytvoriť 30-kilometrový pás a premiestniť tam státisíce utečencov, ktorí sú teraz na území Turecka.

Lenka Klicperová vo veľkom rozhovore hovorí:

  • prečo do Turecka nemôže cestovať,
  • čo sa zmenilo po prevrate v roku 2016,
  • ako sa Sýria dostala Erdoganovi do hľadáčika,
  • či sa prebudili spiace bunky Islamského štátu,
  • že NATO nedokáže zasiahnuť,
  • prečo je Európska únia bezzubá a nedokáže konať rázne.

Kto je prezident Recep Tayip Erdogan?

Považujem ho za mocichtivého a veľmi nebezpečného človeka. Má veľké predstavy o tom, čo by raz on a krajina, ktorej vládne, mohli vo svete znamenať. Diktátorstvo, ktoré z neho cítim, však nie je nebezpečné len pre Blízky východ, ale aj pre Európu. Malo by nás to znepokojovať a mali by sme sa viac zaujímať, kto to vlastne je.

Už dávno do Turecka pre kritiku režimu nemôžem cestovať, preto ho hodnotím iba z médií. Skončila by som vo väzení ako množstvo iných mojich kolegov – novinárov.

Považujete ho za diktátora?

Určite. V Turecku je uväznených vyše 400 novinárov. To je viac než v Rusku či v komunistickej Číne. Po neúspešnom prevrate v roku 2016 zoštátnil prakticky všetky médiá, povyhadzoval nepohodlných ľudí z armády, zo štátnej správy či školstva. Zbavil sa sudcov a celej intelektuálnej elity, ktorá už prakticky neexistuje. Tisíce ľudí buď ušli do zahraničia, alebo sa stiahli do ústrania. Je to strašné.

Zhodneme sa, že kľúčovým momentom bol spomínaný neúspešný pokus o prevrat v roku 2016?

Áno, na základe neho mohol urobiť všetky čistky. Mimoriadne sa mu to hodilo. Nechcem špekulovať, keďže to nie je potvrdené zo žiadnych hodnoverných zdrojov, ale osobne som presvedčená, že prevrat bol plánovaný.

O čo mu ide v aktuálnom vojenskom zásahu na severe Sýrie, ktorý vznešene nazval Prameň mieru?

Má jasný cieľ – využíva rôzne populistické prostriedky a hrá na nacionalistickú strunu, aby si udržal popularitu v Turecku. Postupuje krok po kroku, a úprimne, neviem, kde sa chce zastaviť. Je prezidentom jednej z najväčších krajín Blízkeho východu a do hľadáčika mu padla Sýria, pretože je po osemročnej vojne veľmi oslabená. Teraz v priamom prenose vidíme, ako si z nej ukrajuje kusy územia.

Afrin, mestá Jarabulus, Azaz, al-Bab, ale aj územia medzi mestami Serekani a Tell Abyad sú už prakticky pod tureckou kontrolou.

Mapa tureckej operácie v Sýrii – N

Hovoríme o územiach na severe Sýrie pozdĺž tureckých hraníc?

Už dávno sa nebojuje len na hraniciach, boje sa presúvajú aj do vnútrozemia, do okolia miest Rakka či Ayn Issa. Očakávam, že bude pokračovať ďalej, chce zo Sýrie omnoho viac. Zistil, že si voči medzinárodnému spoločenstvu môže dovoliť prakticky čokoľvek, a neustále ďalej testuje, čo sme mu ešte ochotní dovoliť.

Čo je na týchto územiach jeho primárnym cieľom?

Získať na severe čo najväčšie územie a zničiť Kurdov, predovšetkým ich ozbrojené milície. Ide o strategicky dôležitú časť vďaka ropným zdrojom a obilninám, nezabúdajme aj na dve veľké rieky Eufrat a Tigris, ktoré oblasť zásobujú vodou.

Prečo sú práve Kurdi jeho najväčším nepriateľom?

Ak nepočítame historické dôvody, za podpory Spojených štátov začali v posledných rokoch po bojoch s ISIS ovládať veľkú časť Sýrie a na severe si vytvorili samosprávne územia. Svoj vzor vidia v irackých Kurdoch, ktorí, až na otázky zahraničnej politiky, majú v Iraku autonómiu prakticky vo všetkom.

Poďme k aktuálnej situácii na severe Sýrie. Ako to tam vyzerá? 

Ide o mimoriadne chaotický a neprehľadný stav. V teréne operujú tureckom najaté jednotky sýrskych džihádistov, ktoré neustále bojujú s kurdskými SDF (Sýrske demokratické sily – pozn. red.). Cesty sú mimoriadne nebezpečné, všade vyčíňajú džihádisti, prebudili sa spiace bunky Islamského štátu. Nehovoríme o organizovaných jednotkách, okrem konvenčného boja samovoľne prepadávajú a vraždia ľudí. Videla som množstvo videí, na ktorých odrezávajú hlavy a s radosťou si to nakrúcajú.

Pripomína to rok 2013 a formovanie Islamského štátu? Západné médiá vtedy zahlcovali videá s brutálnymi popravami, na ktoré svet v takej desivej podobe predtým nebol zvyknutý.

Je to presne to isté. Ten chaos je rovnaký. Podobných videí mám plný mobil.

Na vašom Facebooku som čítal, že ste takú koncentráciu utrpenia a beznádeje ešte nezažili. Prečo?

Naposledy sme tam boli ešte v čase, keď kurdské samosprávy na severovýchode, napríklad Rojava, boli už pomerne bezpečné a rozvíjajúce sa oblasti. Všetky mestá zničené vojnou mimoriadne rýchlo vstávali z popola. Ľudia si konečne po tvrdých bojoch s Islamských štátom vydýchli.

A teraz? Dostanú takúto ranu v podobe tureckej invázie, ktorá dopadá hlavne na civilistov. To nie sú žiadne ozbrojené milície PKK (Strana kurdských pracujúcich – pozn. red.), ktorými Erdogan ospravedlňuje inváziu. Sú to obyčajní ľudia, ktorí dnes najviac trpia.

Foto N – Pavel Bielik

Lenka Klicperová (43)

Novinárka, fotografka a 4-násobná držiteľka cien Czech Press Photo. Do roku 2018 šéfredaktorka časopisu Lidé a Země, ktorý sa zameriava na reportáže zo zahraničia. Navštívila africké krajiny, medzi nimi napríklad Nigériu, Keňu, Etiópiu či Somálsko sužované vojnou. Ako reportérka sa dostala aj do Afganistanu, Iraku a Sýrie.

V roku 2008 založila spolu s Oľgou Šilhovou občianske združenie Femisphera, ktorého cieľom je dokumentovanie tretieho sveta zamerané na ženské témy – sexuálne násilie, nerovnosť pohlaví a ženská obriezka. Je spoluautorkou viacerých dokumentov a televíznych reportáží.

Extrémne ľavicová PKK je však Tureckom, NATO, USA, ale aj Európskou úniou považovaná za teroristickú organizáciu.

OSN ju však za teroristickú organizáciu nepovažuje. Samozrejme, uznávam, že prepojenie sýrskych Kurdov s PKK je nešťastné, avšak má svoje opodstatnenie. Keď na Kobani v roku 2014 s obrovskou presilou útočil ISIS a Kurdi mali v meste 200 bojovníkov, turecké tanky stáli na hraniciach a prizerali sa bez akéhokoľvek úmyslu zasiahnuť. Práve PKK bola jediná, ktorá prišla so svojimi bojovníkmi Kurdom na pomoc.

Prečo turecká armáda nezasiahla? 

Všetci bojovníci a zbrane pre ISIS dlho prúdili cez Turecko bez najmenších problémov. V Turecku mal dokonca Islamský štát pre bojovníkov náborovú kanceláriu. Bez akéhokoľvek zásahu štátnych orgánov. Máte na to v médiách priame dôkazy.

Považujete teda Turecko, štát s druhou najväčšou armádou v NATO,  zároveň za podporovateľa Islamského štátu?

Erdogan má bez debaty k islamizmu veľmi blízko, a samozrejme, nie je to len moja osobná konšpirácia. Ide o všeobecne známy fakt, a pritom nikomu z Európskej únie alebo zo Spojených štátov nedochádza, že by s tým mali niečo robiť. Budeme si radšej do poslednej chvíle hovoriť, že je náš spojenec, presne tak, ako to v minulosti bolo aj s Hitlerom. My novinári sa pri tejto téme môžeme upísať a urozprávať, aj tak je to ako hádzať hrach na stenu.

Ako to, že v takejto situácii je Turecko ešte stále členom NATO?

Je to jednoduché. Severoatlantická aliancia nebola koncipovaná na to, že sa niektorý z jej členov v budúcnosti stane nepriateľom. Nikdy v histórii z nej predsa nebol vylúčený žiaden štát.

Spomínali ste, že Erdogan má v otázke invázie do severnej Sýrie pomerne silnú domácu podporu. Je mu bežný ľud stále naklonený?

Kritici sú vo väzení, médiá pod kontrolou a nacionalistická propaganda, že krajinu zbaví tri a pol milióna utečencov, mimoriadne silná.

Pripomeňme, že hlása plány presídliť týchto utečencov práve na uvoľnené územia 30-kilometrového pásu pozdĺž turecko-sýrskych hraníc.

A je to absolútny nezmysel, na ľudí to však zaberá. Netušia, ako tie územia reálne vyzerajú a že presídliť čo i len pätinu z nich je utópia. Navyše, aby mohol presídľovať, musí iné etnikum vyhnať. Je to etnická čistka, to sa inak povedať nedá.

Matka zavraždenej Hevrin Chalafovej. Foto – archív L. K.

Počas tureckej ofenzívy znásilnili a na smrť ukameňovali kurdskú političku Hevrin Chalafovú (35), vy ste sa s jej matkou neskôr osobne stretli. „Turecké médiá to oslavovali ako úspešnú neutralizáciu,“ napísala vaša kolegyňa Markéta Kutilová na Facebooku. Tu už predsa hovoríme o vojnových zločinoch.

Doplním, že cestovala na pracovné stretnutie do mesta Ayn Issa a po ceste ju prepadli Tureckom najatí islamisti. Vodiča zastrelili a jej smrť je taká otrasná, že k detailom sa, myslím, nemusíme vracať.

Keď sme šli za jej matkou, čakala som zrútenú a zlomenú ženu. Bola však veľmi statočná. Rozprávala nám detaily z posledných minút jej života. Spomínala, ako jej zavolala na mobil a jeden z džihádistov to zdvihol. Pochopila, že jej dcéra zomrie. Od momentu, keď videla jej telo, nedokáže plakať. To považujem za najvyššie štádium bolesti. Bolo to mimoriadne emotívne a psychicky náročné stretnutie.

Kým bola z vášho pohľadu Hevrin?

Jedna zo zakladateliek Future Party, projektu, ktorý podporovali Američania. Ten mal v Rakke spájať Kurdov s Arabmi, medzi ktorými vládnu napäté vzťahy.

Takže bola z demokratického politického spektra?

Určite nebola žiadnym vojnovým štváčom, naopak, chcela vytvoriť fungujúcu spoluprácu medzi etnikami.

Ak by ju nezavraždili, stala by sa pre Turecko politicky nebezpečnou? 

Jej popularita by mohla stúpať. Podotýkam, že na tom území je viacero Kurdiek zapájajúcich sa do spoločenského diania, no v skutočnosti nehovoríme o takých výrazných osobnostiach. Hevrin patrila k užšej skupine aktívnych žien, logicky sa dostala do hľadáčika radikálov, ktorí ju zavraždili.

Skúsme sa na to pozrieť aj z opačného pohľadu – Turecko stále trápia asi štyri milióny utečencov, ekonomická kríza, výrazne klesla hodnota meny, rastie nezamestnanosť. Ani Európska únia im dlhodobo výraznejšie nepomáha.

To by som netvrdila. Turecko dostalo od Únie dosť peňazí, aby zvládlo migračnú krízu, navyše dostáva peniaze na utečencov, ktorí sú často ekonomicky sebestační. A stále je tu spoločná dohoda o zadržiavaní utečencov prichádzajúcich do Európy.

Spory s Úniou vedú aj o to, kto zaplatí za bezpečnostnú zónu na severe Sýrie. Koľko doteraz dostali peňazí?

Presné číslo neviem, ale Únia je bezzubá a nedokáže konať rázne. Odstrkávame tieto veci a tvárime sa, že sú ďaleko.

Všetky medzinárodné organizácie sa z bezpečnostných dôvodov stiahli. Foto – archív L.K.

Prejdime k tomu, ktoré zo svetových mocností majú na súčasnej kríze v Sýrii značný podiel. 

Americký prezident určite nesie veľkú časť viny, opustiť územie – to bolo evidentne nepremyslené rozhodnutie, ktoré veľmi nekonzultoval so svojimi poradcami. Budúci rok sú v Spojených štátoch voľby a Trump si potreboval šplhnúť medzi voličmi.

Čo si o ňom myslíte vy?

Nehnevajte sa, ale podľa mňa je Trump absolútne nekompetentný blb.

Ale je na čele Spojených štátov.

A pritom s trochou zveličenia môžeme povedať, že pred dvoma mesiacmi ani nevedel, že nejakí Kurdi vôbec existujú. Stačí sa pozrieť na nedávny návrat americkej armády na sýrske územie, to len zdôrazňuje nerozvážnosť rozhodnutí, pre ktoré zomierajú ľudia.

A čo humanitárna pomoc? Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch ju potrebuje najmenej 700-tisíc z 1,7 milióna ľudí v severovýchodnej Sýrii. Pohlo sa to niekam?

Keď som tam bola, na mieste pomáhal iba kurdský Červený polmesiac, všetky medzinárodné organizácie sa z bezpečnostných dôvodov stiahli. Z Unicefu mi písali, že tam majú 13 miestnych pracovníkov.

700-tisíc ľudí v kríze a 13 pracovníkov?

Je pravda, že pomoc prichádza aj z irackého Kurdistanu, solidaritu medzi jednotlivými kurdskými územiami tam cítiť. Vo všeobecnosti sú Kurdi nesmierne solidárni, keď sa utečenci valili do okolitých miest, nikto im pomôcť neodmietol.

Plánujete sa tam vrátiť?

Dúfam, že už čoskoro. Presný termín vám vzhľadom na moju bezpečnosť nepoviem.

Donald Trump

Pokus o prevrat v Turecku

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie