Denník N

Tí, ktorým ste slúžili, priniesli dnešný marazmus, pán Zala

Václav Klaus a Vladimír Mečiar v októbri 1992. Foto - TASR
Václav Klaus a Vladimír Mečiar v októbri 1992. Foto – TASR

Ad: Boris Zala: November 1989 a utváranie bezbrehého kapitalizmu.

Autor je bývalý podpredseda vlády a minister financií

Snažím sa vyvarovať vo svojich článkoch a verejných vystúpeniach expresívnych vyjadrení, ale v tomto prípade nemôžem začať inak než konštatovaním, že väčšiu znôšku nezmyslov na jednom mieste som už dávno nečítal. Pôvodne som na článok Borisa Zalu ani nechcel reagovať, ale potom som si uvedomil, že takéto názory sú nielen nepodložené a hlúpe, ale aj nebezpečné, o to viac, ak sú šírené v takom dôležitom mienkotvornom denníku, akým Denník N nesporne je.

Boris Zala sa snaží čitateľov presvedčiť, že naším najväčším problémom je „bezbrehý kapitalizmus“ a že zásadná chyba sa stala hneď po novembri 1989, keď sa „gálovské krídlo VPN“ priklonilo k „šokovej terapii Václava Klausa“ a Zalovi favoriti, gradualisti Komárek a Kočtúch, prehrali svoj súboj o podobu postkomunistickej ekonomickej transformácie. Povedané slovami Borisa Zalu, dnešné problémy máme najmä preto, že reprezentácia novembrovej revolúcie „ľahostajne a nekriticky podľahla zvodom nekultivovaného kapitalizmu. A to v jeho najhoršej povojnovej podobe formovanej neoliberálnou doktrínou“.

Boris Zala si pri svojom mene píše, že je publicista, filozof a politik. To všetko možno je, určite však nie je ekonóm, nebráni mu to však vynášať súdy o správnosti alebo nesprávnosti postkomunistickej ekonomickej transformácie a hospodárskej politiky. A tak to potom aj vyzerá.

Najskôr trochu histórie. Počas novembra 1989 a tesne po ňom bola ekonomická transformácia naozaj spájaná najmä s menom Valtra Komárka, riaditeľa Prognostického ústavu ČSAV a reformného ekonóma z roku 1968. V prvej ponovembrovej vláde národného porozumenia vykonával funkciu prvého podpredsedu vlády a čakalo sa, že on bude architektom reforiem. Václav Klaus bol v tej istej vláde federálnym ministrom financií.

Už na jar 1990 sa však ukázalo, že Valtr Komárek žiadnu ucelenú a konzistentnú koncepciu transformácie nemá. Naopak, Václav Klaus so svojím tímom predložili jasný program, ktorým presvedčili (na rozdiel od Komárka) všetky tri vlády (federálnu aj republikové) aj vedenie vtedajšieho Občanského fóra a Verejnosti proti násiliu. Výsledkom tejto programovej prehry bol odchod Valtra Komárka z federálnej vlády na jar roku 1990.

Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa Komárek stal poslancom a Klaus pokračoval ako federálny minister financií. Jeho koncepcia bola prijatá materiálom Scenár ekonomickej reformy vo vládach a parlamentoch a po niektorých predprípravných krokoch spustená k 1. januáru 1991. K slovenským ekonómom okolo Hvezdoňa Kočtúcha (najmä zo združenia NEZES – Nezávislí ekonómovia Slovenska) treba povedať, že tí nikdy so žiadnou reálnou koncepciou neprišli.

Klausova „šoková terapia“ v skutočnosti nebola ani Klausova, ani šoková. Už o rok skôr (od 1. januára 1990) bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie