Denník N vytvoril štyri krajné varianty toho, ako by mohli dopadnúť voľby a následne ich prepočítal na parlamentné kreslá. Vychádzali sme pri tom z aktuálnych preferencií nameraných agentúrou Focus. Všetky štyri varianty sa pohybujú len v intervalových odhadoch preferencií politických strán. To znamená, že stranám bolo na preferenciách pridávané a uberané len v rámci štatistickej chyby merania.
Namodelované varianty naznačujú, že zostavenie vládnej väčšiny bude buď nemožné, alebo veľmi náročné. Napríklad formou veľmi širokej koalície.
Prvý variant je najštedrejší, poslanecké lavice by obsadilo až desať strán. Druhý je štedrejší k súčasným vládnym stranám a ku Kotlebovcom na úkor opozičných strán. Tretí je, naopak, prajný k opozícii na úkor súčasných vládnych strán. Posledný variant počíta s diskutovanou koalíciou PS/Spolu, Za ľudí a SaS.
Na konci článku si môžete naklikať vlastnú vládu pre všetky štyri varianty výsledkov.
Parlament s desiatimi stranami
Stalo by sa tak prvýkrát v histórii slovenského parlamentarizmu. Rekord pochádza z posledných volieb v roku 2016, keď päťpercentnú hranicu pokorilo osem subjektov.
Parlament s desiatimi stranami nie je úplne nereálny. Stačí, aby strany získali výsledky, aké im vyšli v poslednom prieskume, a zároveň aby to Most-Híd po mobilizácii v nasledujúcich týždňoch vytiahol aspoň na päť percent.
V takom prípade by strany tvoriace súčasnú vládu, teda Smer, SNS a Most-Híd, poskladali len 54 poslancov. Vychádzajúc z politickej kombinatoriky, kde v podstate všetky opozičné strany odmietajú vládu so Smerom aj s SNS, by jediná možná vláda musela pozostávať zo šiestich strán, respektíve siedmich, ak koalíciu PS a Spolu rátame ako dva subjekty. Takáto široká koalícia by mala len tesnú väčšinu 78 poslancov.
Do hry by mohol pri tomto scenári vstúpiť Most-Híd. Je to jedna z mála strán ochotných vstupovať do koalícií na oboch brehoch. Očakávanie, že Most-Híd by v širokej koalícii mohol nahradiť hnutie Sme rodina, naráža na dva problémy. Prvý je politicko-osobný, je ňou výhrada Igora Matoviča, ktorý spoluprácu s Mostom-Híd vylúčil, a na druhej strane je aj hlboká nedôvera Bugárovej strany k lídrovi OĽaNO. Druhý je jednoduchý fakt, že by taká koalícia mala len 74 poslancov.
Most-Híd by ešte mohol nahradiť hnutie Igora Matoviča. Tým by odpadol problém konfliktu Igora Matoviča a Bélu Bugára. Pri hľadaní spoľahlivého a lojálneho partnera pre vládnutie by Bugár mohol pred Matovičom dostať prednosť. Poskladala by sa tak koalícia s najtesnejšou možnou väčšinou 76 hlasov.
Opozícii sa nezadarí, Kotlebovcom áno
Skutočnosť, že by sa všetkým opozičným stranám výrazne nezadarilo a všetky by skončili na spodných okrajoch odhadov ich podpory, a zároveň Kotlebovci a súčasné vládne strany na horných okrajoch, je málo pravdepodobná. Muselo by to znamenať, že časť voličov demokratickej opozície by bola taká znechutená, že by k voľbám neprišla.
Pri takomto málo pravdepodobnom scenári by sa do parlamentu nedostali opozičné strany, ktorých spodný odhad volebnej podpory sa nachádza pod piatimi percentami. Ide o KDH, OĽaNO a SaS. Znamenalo by to aj vysoký podiel prepadnutých hlasov.
Menší počet strán v parlamente znamená, že parlamentné strany majú lepšie zisky. Napríklad Smer s 22,8 percentami by mohol mať až 48 kresiel. ĽSNS s 12,5 percentami 27.
Ako je vidieť z grafu, nová vláda by na súčasnom pôdoryse už nevznikla. Koalícia Smer, SNS a Most-Híd by mala len 74 poslancov. A ani koalícia demokratických opozičných strán by vládnu väčšinu neposkladala, a to ani s pribratím Mosta-Híd.
V hre by tak mohla byť menšinová vláda na pôdoryse Smer, SNS a Most-Híd s tichou podporou štvrtého subjektu. Tichá podpora znamená, že strana do vlády nevstúpi, ale umožní jej vznik, prípadne jej fungovanie v kľúčových hlasovaniach. Napríklad tým, že pri hlasovaní o vládnej dôvere dodá svoje hlasy alebo opustí rokovaciu sálu a zníži tak počet hlasov potrebných na schvaľovanie. Takto napríklad funguje v Česku Babišova vláda od volieb v roku 2017.
Súčasná vláda využíva tichú podporu troch odídencov zo Sme rodina, občas využíva aj podporu Kotlebovcov. Naposledy by bez hlasov Kotlebovcov neprešlo predĺženie prieskumového moratória zo 14 na 50 dní.
Ak sa vrátime späť k povolebnému variantu s neúspešnou demokratickou opozíciou, menšinová vláda Smer, SNS a Most-Híd by tichú podporu mohla skúsiť hľadať v hnutí Sme rodina alebo u Kotlebovcov. V prvom prípade by podkladali 86 poslaneckých hlasov; v druhom až ústavnú väčšinu 101 poslancov.
Opozícii sa zadarí, vládnym stranám a Kotlebovcom nie
Tretí variant počíta s tým, že demokratickej opozícii sa zadarí až na maximá intervalových odhadov najnovšieho prieskumu volebných preferencií. Do parlamentu sa tak dostanú všetky strany demokratickej opozície, Most-Híd a SMK nie. Smer, SNS a ĽSNS sa budú pohybovať na svojich minimách.
Smer a SNS by v prípade vytvorenia novej vlády už nemohli počítať s Mostom-Híd. Fico a Danko by mali dohromady len 42 poslancov. Na druhej strane, demokratická opozícia by 79 kresiel poskladala aj bez Sme rodina. Treba však povedať, že aj vládna koalícia pozostávajúca z piatich volebných subjektov je široká. Ak by sme počítali Progresívne Slovensko a Spolu ako dve strany, išlo by fakticky o šesťkoalíciu. Nehovoriac o tom, že súčasťou takej vlády by fakticky boli aj malé subjekty ako Kresťanská únia na kandidátke OĽaNO a Občianska konzervatívna strana na kandidátke SaS.
V prípade, že by široká šesťkoalícia prizvala aj hnutie Sme rodina, opierali by sa už o ústavnú väčšinu.
Blok zmeny
Nakoniec sme prepočítali súčasné preferencie na mandáty s tým, že by vznikol diskutovaný Blok zmeny - koalícia PS/Spolu, Za ľudí a SaS. V tejto poslednej možnosti sme vychádzali z bodových, teda stredných odhadov volebných preferencií z najaktuálnejšieho prieskumu.
Opäť tu platí, že Smer a SNS by mali len 48 kresiel a Most-Híd by už v parlamente nebol. Blok zmeny by sám osebe mohol získať až 50 kresiel, čo by bolo od parlamentnej väčšiny stále ďaleko. Vytvoriť vládu by Blok zmeny mohol pribraním KDH, OĽaNO a Sme rodina, čo by prakticky znamenalo vládu siedmich strán: Progresívne Slovensko, Spolu, Za ľudí, Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a Sme rodina.
V hre by ešte mohla byť vládna koalícia Blok zmeny a Smer. Avšak vzhľadom na to, že všetky strany v hypotetickom Bloku zmeny sa zaviazali, že so Smerom do vlády nepôjdu, takáto koalícia je vysoko nepravdepodobná.
V animácii nižšie si môžete poskladať vládnu koalíciu pre všetky štyri varianty podľa vlastnej chuti.
Čaká nás menšinová vláda?
Pri súčasných volebných preferenciách a straníckej kombinatorike sa zdá, že zostaviť vládu s väčšinou v parlamente bude naozaj ťažké. Súčasná vláda s vysokou pravdepodobnosťou väčšinu po voľbách už neposkladá. Mohla by tak vládnuť len s tichou podporou niektorej opozičnej strany, prípadne Kotlebovcov.
Na druhej strane, demokratická opozícia pri dobrých volebných výsledkoch môže mať v súčte väčšinu. Vládu však zostaví len z veľkého množstva strán, ktoré novodobý slovenský parlamentarizmus nepozná. V minulosti zvykli široké vládne koalície fungovať za prvej republiky. V 20. a 30. rokoch mávali československé vlády aj sedem strán. Ich vládnutie však bolo veľmi neefektívne a nestabilné. Vláda Ivety Radičovej (2010 - 2012) zložená zo štyroch strán (SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd) sa rozpadla pre vnútorné rozpory po ani nie dvoch rokoch.
Problém môže nastať aj s ochotou niektorej zo súčasných opozičných strán ísť do vlády.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Daniel Kerekes



















