Ako sa na výročí Nežnej priživili Pellegrini a Danko

Výročie začiatku Nežnej revolúcie prinieslo v Česku aj na Slovensku množstvo osláv. V Česku sa tradične oslavovalo viac a možno aj úprimnejšie. V každom prípade zaznievalo menej skeptických hlasov a pokusov význam novembra 1989 relativizovať či naopak lakovať na ružovo prednovembrový režim a niektorých jeho predstaviteľov, napríklad básnika a funkcionára Miroslava Válka.

Väčšia zdržanlivosť na Slovensku však zodpovedala rozdielom vo verejnej mienke a stave historickej pamäti. November sa u nás hodnotí skeptickejšie a prednovembrový režim pozitívnejšie ako u západných susedov.

Podľa prieskumu sociologických ústavov slovenskej a českej akadémie vied, Inštitútu pre verejné otázky a agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v septembri tohto roku, je síce Nežná revolúcia občanmi Slovenska hodnotená prevažne pozitívne (kladne 56 % respondentov, ambivalentne 29 % a záporne 12 %), hodnotenie Novembra však výrazne zaostáva nielen za hodnotením SNP (71 % kladných hlasov), ale aj vzniku samostatnej Slovenskej republiky (64 %). Česi hodnotia november 1989 dlhodobo priaznivejšie, počet kladných hodnotení tam v tomto roku dosiahol 66 %.

Občania Slovenska hodnotia výrazne lepšie aj prednovembrový politický systém. Za veľmi či skôr dobrý ho považuje 27 % obyvateľov Slovenska, v Česku je to iba 13 %. Ekonomický systém pred Novembrom hodnotí pozitívne až 39 % opýtaných na Slovensku, v Česku je aj toto číslo výrazne nižšie, iba 25 % percent.

V Česku aspoň nejaký výsledok

Na odlišných výsledkoch sa, samozrejme, zásadne podpísalo aj to, že dôsledky ponovembrovej ekonomickej transformácie boli vo vyspelejšom Česku menej tvrdé ako na Slovensku. Za lepší stav historického povedomia v Česku však aspoň čiastočne môže i to, že vzťah k minulosti tam za posledných tridsať rokov nezažil také premety ako na Slovensku za vlád Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. České médiá, vedci a sčasti aj politici venovali vyrovnávaniu sa s minulosťou oveľa viac pozornosti a pristupovali k nej menej pokrytecky.

Na tom celkovo nič nemení ani to, že Česku dnes opäť vládne bývalý člen privilegovanej komunistickej smotánky a bývalý agent ŠtB a že ortodoxná komunistická strana má nepriamo podiel na najvyššej moci.

Český premiér Andrej Babiš vo svojom prejave k výročiu 17. novembra pripomenul vlastné členstvo v komunistickej strane a povedal, že sa zaň hanbí. Urobil tak len pod tlakom verejnosti, pod dojmom možno až 300-tisíc ľudí, ktorí proti nemu predchádzajúci deň protestovali na Letenskej pláni, a stále nepriznal spoluprácu s ŠtB. Netreba teda Babišove slová preceňovať, napriek jeho pretrvávajúcemu pokrytectvu je to však spolu s väčšou ochotou Čechov angažovať sa vo veciach verejných určitý výsledok.

Slovenskí vládni politici Peter Pellegrini a Andrej Danko k oslavám výročia Nežnej revolúcie pristupovali ešte pokryteckejšie ako Babiš a ich prejavy na Slovensku vyvolali výrazne menší ohlas, aj keby si zaslúžili oveľa ráznejšie odmietnutie.

Zmierenie so zlodejmi

Obaja svoje verejné prejavy veľmi účelovo využili len na vlastnú obhajobu. Pellegrini sa, ako už viackrát v minulosti, snažil vystupovať ako apoštol národnej jednoty a celospoločenského zmierenia. Na oslavách v Prahe aj počas mimoriadneho vystúpenia v RTVS rečnil o súdržnosti, o tom, že nikto nemá právo si November privlastňovať, a jednotu a zmierenie sa snažil prezentovať ako hlavné posolstvo Nežnej revolúcie.

Pellegrini November paradoxne oslávil tým, že prevzal rétoriku vtedajších vládcov, ktorí sa snažili nespokojencov vydávať za menšinu kverulantov, čo zbytočne buntošia, narušujú mier v spoločnosti, spoločenskú stabilitu a ľudí zbytočne len rozdeľujú.

Lenže aj v roku 1989 platilo, že jednota sa nevzťahuje na každého, nejde o jednotu utláčaných a utláčateľov, zlodejov a okrádaných, páchateľov a obetí. Rovnako je to aj dnes, keď sa veľká časť Slovenska búri proti tým, čo z krajiny urobili mafiánsky štát. Volať po zmierení a jednote slušných ľudí a zlodejov, ako to robí Pellegrini, poslúži iba zlodejom, ktorých premiér celý čas v politike kryje.

Danko vo svojom pokrytectve prekonal aj svojho koaličného partnera. Človek so správaním sa rozmaznaného a neustále nadurdeného dieťaťa, jeden najkrikľavejších symbolov zneužívania moci, rečnil v RTVS o zodpovednosti, plakal nad nedostatkom slušnosti v politike a v spoločnosti.

Živý symbol korupcie a mafiánskeho štátu odsudzoval zlodejov, rozmach podsvetia a bohatnutie partií mafiánov. Obdivovateľ Putina a Orbána kritizoval neúctu k názorovým oponentom, cenzúru a volal po pokore, zdravom uvažovaní a mravnosti.

Neboli by to Pellegrini a Danko, aby sa na Novembri nepriživili a nezneužili ho na vlastné ciele. Je len škoda, že ich pokrytectvo a bezohľadnosť na Slovensku už ani nevzbudzujú väčšiu pozornosť. Akosi sme si väčšinou opäť zvykli a považujeme to za normál. Ako pre novembrom 1989.

Oslávte s nami 17. november kvalitným čítaním z knižnej edície Denníka N. Len dnes kniha 1989. Pád sovietskeho impéria s 20 % zľavou na obchod.dennikn.sk