Aj Monika Jankovská má základné právo na spravodlivý proces
Pochybenie v disciplinárnom stíhaní Jankovskej je nezrozumiteľné do tej miery, že sa ponúka otázka, či nešlo o zámer.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu
Minister spravodlivosti s veľkou slávou oznámil podanie návrhu na disciplinárne konanie voči bývalej štátnej tajomníčke, teraz sudkyni Krajského súdu v Bratislave Monike Jankovskej. Poďakoval svojim zamestnancom za jeho vynikajúce spracovanie.
Teraz sa po niekoľkých týždňoch dozvedáme ohurujúce skutočnosti o stave tohto ozaj sledovaného disciplinárneho procesu.
Opatrnosť a zas iba opatrnosť
Odôvodnenie návrhu na disciplinárny postih je poznačené opatrnosťou na entú. Pri Monike Jankovskej sa oprávnený subjekt nemusel obávať využiť oveľa širší diapazón previnení tejto sudkyne, hoci aj s určitým rizikom, že niektoré vyčítané skutky sa nemusia v konečnom dôsledku potvrdiť (nedokázaná pravda je nepravda). Nevnímam totiž, v súlade so zákonom, disciplinárne konanie ako prekážku na prípadné začatie trestného stíhania voči osobe.
Nuž, či stačí jedno, takmer dvadsaťkrát opakované klamstvo na taký návrh, ponechám na verdikt disciplinárneho senátu.
Horšie je to s procesnými pochybeniami, ktorých sa dopustil prvostupňový disciplinárny senát.
Sudkyňa má právo na nestranný senát. Jeho porušenie je útok na právny štát
Neviem si vysvetliť, ako je možné (aj preto píšem tieto riadky), aby v senáte, ktorý je postavený pred rozhodovanie o existenčných otázkach sudkyne Slovenskej republiky, teda ústavnej činiteľke, zasadala osoba (Lucia Kurilovská), ktorá už ako aktívna politička verejne vyslovila svoj úsudok o disciplinárne stíhanej osobe („z morálneho a etického hľadiska nemá právo si obliecť talár“). Okrem toho je notoricky známe, že tieto dve právničky sa obzvlášť nemali
