Denník N

Kollárova odborníčka na školstvo Pčolinská: Pomenujme neprispôsobivých, to nie je nič hanlivé

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N pripravuje pred voľbami sériu rozhovorov s odborníkmi strán na školstvo

Adriana Pčolinská je vysokoškolská pedagogička a odborníčka na školstvo v strane Sme rodina. V rozhovore vysvetľuje, prečo v roku 2016 a potom znova v roku 2018 spolupredkladala zákon, ktorý chcel definovať pojem neprispôsobivý občan. „Vy sa prispôsobíte spoločnosti, netrháte parkety a nechováte v dome koňa. Ak to však robí váš sused, tak ako ho nazvete? Ak ho nenazvete škaredo, tak to môžete povedať elegantnejšie – že je neprispôsobivý. Nie je v tom negatívna konotácia,“ hovorí Pčolinská.

Tvrdí tiež, že Boris Kollár má kritické myslenie aj napriek tomu, že zdieľa hoaxy. Ako ministerka školstva by posilnila školských psychológov, na prvom stupni by zaviedla namiesto známok slovné hodnotenia, či zlúčila by niektoré vysoké školy.

Koľko rokov má vaša dcéra? Chodí už do školy?

Mám osemročnú dcéru, je teraz v druhej triede na súkromnej základnej škole. Nedali sme ju tam preto, že by sme prioritne volili súkromnú školu, ale moja dcéra má diagnostikovaný oneskorený vývin reči, čo sa neskôr dalo do poriadku, zároveň má poruchu pozornosti – ADHD. Bolo veľmi ťažké nájsť štátnu školu, ktorá by vyhovovala jej temperamentu a potrebám. Museli sme siahať po málopočetných triedach, a predovšetkým po školách, ktoré poskytujú asistenta učiteľa, čo je pre dcéru obrovský prínos.

Má svojho vlastného asistenta?

Prvý rok jej škola ponúkla asistenta, ktorý sa venoval dvom či trom deťom vrátane mojej dcéry. Neskôr sme deklarovali prosbu, aby mala vlastného asistenta, ktorého budeme v plnom rozsahu hradiť. Po roku sme totiž zistili, že progres nie je taký, ako sme očakávali. Do cesty nám prišla riaditeľka súkromnej škôlky, kam Adrianka chodila, a ona si v tom čase hľadala prácu. Keďže je na to fundovaná, oslovili sme ju a prijala to. Venuje sa iba Adrianke, od rána do konca vyučovania, na všetkých predmetoch. A dcéra robí obrovské pokroky.

Ste odborníčkou na anglický jazyk a literatúru. Ako sa vám podarilo získať docentúru už ako 31-ročnej?

Keď som skončila štúdium, lákalo ma zostať na katedre prednášať a robím to do dnešného dňa. Keď pôsobíte na vysokej škole, tak ruka v ruke s tým ide aj očakávanie, že si budete robiť akademické tituly a pracovať na sebe. Všetko išlo prirodzene. Habilitovala som čerstvo po tom, čo sa mi narodila dcéra. Keď príde správny čas, mám ambíciu spraviť si aj profesúru.

Ako vyzerá vaša prednáška na vysokej škole? Aký ste typ pedagóga?

Závisí od toho, či prednášam, alebo vediem cvičenia a semináre. Tie majú skôr interaktívnu formu. Na prednáškovej činnosti sa mi zasa páči, že študenti sú natoľko inteligentní, že 45 minút vedia počúvať. Rešpekt na hodinách musí byť, ale nie som autoritatívny typ prednášajúceho.

V prieskume To dá rozum 45 percent študentov štátnych vysokých škôl označilo, že učitelia im na hodinách nahlas čítajú texty. Robíte to na hodinách aj vy?

To v žiadnom prípade. My sme mali na našej fakulte na Univerzite Komenského zaužívaný systém, že študenti museli raz ročne anonymne hodnotiť svojich pedagógov. Pri všetkej skromnosti chcem len prezentovať fakt, že som mala výborné hodnotenia. Študenti sa ma aj priamo na prednáškach pýtali, ako to robím, že prednášam 45 minút bez papiera. Veď v čom je pridaná hodnota prednášky, keď učiteľ len číta? To si môžu prečítať aj študenti. Sám sa pred nimi taký pedagóg zhadzuje.

Aký máte plat ako pedagogička? Vyžili by ste z neho?

Plat vysokoškolských pedagógov treba zvýšiť. Nebuďme populisti, nehovorme len viac, viac, viac. Chápem, že každý natiahne ruku a chce byť lepšie platený. Ale keď som bola docentka a mala som odrobených 15 rokov, stretla som v kabinete našu pani upratovačku. Trochu sme sa porozprávali a prišla reč aj na platy. Zistila som, že zarába o trochu menej než ja, docentka. Druhá facka prišla, keď sme chceli s manželom zažiadať o úver na bývanie. Obaja sme priniesli výplatné pásky a úradníčka ma vysmiala, či to myslím vážne. Hanbila som sa.

Ako by ste im pridali?

Nástupný plat učiteľa by mal byť vo výške priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí v konkrétnom kraji. Potom by sme sa mohli rozprávať o navýšení s nastupujúcou praxou.

Sedemnásť rokov ste pôsobili na univerzite. Stretli ste sa s plagiátorskými praktikami?

Určite áno,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boris Kollár

Sme rodina

Voľby 2020

Slovensko

Teraz najčítanejšie