Denník N

Spievať sa dá aj autobiograficky

Vladimír Mišík vydal album Jednou tě potkám. Prvýkrát od samostatného debutu spred štyridsiatich troch rokov bez domovskej kapely Etc…

Doyen česko-slovenskej rockovej scény Vladimír Mišík (1947) vydal svoj ostatný album Ztracený podzim spolu s kapelou Etc… pred deviatimi rokmi. Čakanie na jeho nový projekt sa síce trochu natiahlo, ale ani v tomto období relatívnej pauzy nelenil, a popri príprave na čerstvú kolekciu pesničiek ponúkol dve pozoruhodné kompilácie: v roku 2014 Královský večer (Balady 1972 – 2010), ktorú označil za platňu na večerné upokojenie, a v roku 2018 bigbítové CD Životní režim (v angličtine Run of the Mill), čo je podľa jeho slov „záležitosť vhodná na veselšie dopoludnie alebo do auta“ a obsahuje aj 52-stránkový booklet českých textov z pera Mišíka, Jiřího Dědečka, Václava Hraběho, Jiřího Suchého, Vladimíra Mertu či Josefa Kainara a ich anglických prekladov. Oba projekty spája vizuálna podoba, na ktorej Mišíkovi vždy veľmi záleží. Pričinili sa o ňu Karel Haloun a Luděk Kubík z grafického štúdia 3. dílna.

Najosobnejší album

Aktuálna zbierka štrnástich piesní Jednou tě potkám (vyd. 100PROmation 2019) je jeho sólový album. Po prvýkrát od samostatného debutu spred štyridsiatich troch rokov nahrával bez domovskej kapely Etc… „O tom, že nahráme novú platňu, sme s chlapcami z Etc… hovorili aspoň dva roky,“ vysvetľuje a dodáva, „v kapele však nastala tvorivá kríza, kolegovia priniesli len dve pesničky, ktoré mi až tak nekonvenovali. Tak som sa vo finále rozhodol, že spojenie s producentom a multiinštrumentalistom Petrom Ostrouchovom bude efektívnejšie. Mal som s ním už skúsenosť pri novej úprave piesne Variace na renesanční téma, ktorá sa objaví na LP verzii aktuálneho albumu ako bonus. Platňu sme teda nakoniec vyprodukovali z vecí, ktoré som mal napísané aj z toho, čo priniesol on sám. Celý projekt vznikal vo vzájomnom hudobnom porozumení, na rovnakej vlnovej dĺžke a vo veľkej pohode. A vzhľadom k citlivým témam piesní ho považujem za najosobnejší, aký som kedy vytvoril.“

Petr Ostrouchov je muzikant a skladateľ známy hlavne ako autor filmovej hudby (Želary, Občanský průkaz, Nabarvené ptáče). Na Mišíkovu nahrávku dal dohromady excelentné zoskupenie mladších hráčov, keď spojil svoju kapelu Blue Shadows (kde okrem neho hrajú basgitarista a gitarista Matěj Belko, bubeník Martin Novák a gitarista Josef Štěpánek) so zaujímavými hosťami.

Medzi nimi figurujú svetový interpret klasickej hudby s výletmi do džezu Jiří Bárta (violončelo), člen novej zostavy skupiny Chinaski Jan Steinsdörfer (piano), bluesový hráč na klávesy a hammond organ Jan Kořínek, gitarista a spevák Norbi Kovács z kapely Ivan Hlas Trio a vyhľadávaný americký hráč na päťstrunové husle Casey Christopher Driessen (hral s Bélom Fleckom, Chrisom Thilem alebo Johnom Mayerom), ktorý aktuálne pôsobí na univerzite vo Valencii.

Freska o rodinnom dusne

Kolekcia sa začína s razantne úprimnou, astmaticky autorskou piesňou Něco ve mně chrčí („Něco ve mně chrčí, ztracenej víkend a vztek. Útroby mě mučí, hlady bych sebou na zem sek. Nehodlám ani klejt, v rádiu hlásí, že má lejt.“). Po tejto bluesrockovej „pecke“ nasleduje upokojenie v podobe skladby Zarmoucen v klidu, kde sa autor hudby Petr Ostrouchov presne trafil do textu predčasne zosnulého básnika Jiřího Ortena a položil noty presne do Mišíkovej hlasovej atmosféry, ktorá pokračuje akusticky naliehavou záležitosťou Po dlouhém dni. Dokazuje Mišíkovu schopnosť vytvoriť nádherne originálnu melódiu, melancholicky klenutú baladu, ktorá pekne predznamenáva titulnú skladbu albumu Jednou s textom básnika Václava Hraběho.

„Vnímam ju ako svoju spoveď. Text sa ma dotýka, pretože nehovorí len o stretnutí s dievčaťom. Môže byť aj o tom osudovom, finálnom rande,“ hovorí spevák. Text, ktorý zhudobnil Ostrouchov, je kľúčovým momentom platne a Mišík ho prijal za svoj, čím vznikla pieseň, ktorá je zaspievaná a zahraná pokorne a až s noblesne jemným očakávaním. Podľa piesne vznikol aj videoklip režisérov Maji Hamlovej a Matěja Chlupáčka s kamerou Vladimíra Smutného.

Nahrávka pokračuje humornou freskou o rodinnom dusne Jo, jo, jo, jo! („V kuchyni vše šílí, vzduchem víří prach, roztoče se svíjí, z mé ženy jde strach. Kmitá s hadrem v ruce, jak ve větru drak, co já jako na to, že na nebi je mrak ?“). Ďalší, na dreň idúci povzdych Bohuslava Reynka Vzpomínka na samotu v nálade titulnej skladby, relatívne odľahčuje pokračujúci text Mišíkovej manželky Evy Pět hospod, jedna ulice („Jsou večery, kdy bývám v panice, pět hospod, jedna ulice. Putuju v mysli po dně tichých vod, co sklenka, to jeden tajný vchod.“), hoci pointa je v zásade tá istá.

Bluesmanova spoveď

Tomáš Belko, niekdajší saxofonista a autor väčšiny textov skupiny Sto zvířat či projektov Vivaldianno a Drawman (o Alfonsovi Muchovi), je autor veršov ďalšej skladby Věštkyně. Potom sa Mišík venuje básni svojho ďalšieho obľúbenca, básnickej legendy Františka Gellnera Kočky mňoukaly na střeše, aby sa dostal k piesni Brothers. V nej sa vyrovnáva s nedávnym zistením, kto bol jeho otec (americký vojak, pilot a swingový gitarista John Gaugan), a že mal v USA deväť súrodencov, o ktorých celý svoj život nevedel.

„Tu už ide fikcia stranou, to je spoveď bluesmana,“ priznáva. Anglický text spieva v tejto dvojjazyčnej skladbe Paul Brady – veterán írskeho folkrocku a svojím spôsobom hviezda svetovej pop music. Má na konte piesne pre Cher aj Tinu Turner a na jeho albumoch hosťujú Mark Knopfler, Eric Clapton alebo Van Morrison. „Vladimírov príbeh ho dojal,“ hovorí Petr Ostrouchov. „Takže, keď som mu skusmo poslal do Dublinu nahrávku, rovno do nej naspieval svoj part.“

Slovanské tance

O nasledujúcej kompozícii Devizový příslib hovorí jej autor: „Skutočne sa celá odohrala tak, ako to spievam. Len som si k tomu primyslel rýmy.“ K ďalšej veci dodáva: „Nie tak celkom obvyklý text má pieseň Rekrut. Tú som zložil v nemocnici, kde ma hospitalizovali s pľúcnou embóliou. Čítal som tam knihu Mink od Williama Faulknera a jeho štýl písania ma inšpiroval k menej obvyklej téme. Inak, manželka mi tvrdí, že som v textoch monotematický: ženské, popíjanie a nočný život.“

Platňa pokračuje zhudobnenou básňou moravského barda Jana Skácela Most, čím sa naplnil jeho sen (aspoň podľa rozprávania Pavla Šruta a Břetislava Rychlíka) byť Mišíkov občasný textár. Úplné finále obstaráva skladba Slovanské tance, ktorú Vladimír napísal na slová svojho suseda z pražskej Letnej, novinára a básnika Pavla Zvěřinu. „No, ako by sa mi ten text mohol nepáčiť,“ hovorí s úškrnom. Stačí si vypočuť prvú slohu a pochopíme: „Je půlnoc, sedím při sklence, ubrus je dávno samá skvrna a z okna na mě klamná luna mrká s grimasou spiklence.“

Okrem textovej zložky je to aj hudobne pozoruhodná vec. Muzikanti rešpektujú, že hlavným hrdinom je a musí byť Mišík, nie oni. Vytvárajú mu teda košaté a nápadité inštrumentálne prostredie, ktoré nezachádza ďaleko od toho, v ktorom sa celý hudobný život pohyboval, a ktoré mu dodávali Etc… alebo zoskupenie Čundrgrund. Nechávajú jeho hlas, ktorý ani po namáhavých rokoch nestratil nič zo svojej neobyčajnosti a príjemnej farby, vyznieť mladistvo a v dobrej forme.

Prispelo k tomu aj nahrávacie štúdio SONO Records, jedno z najlepších a najlepšie vybavených v Európe. O mimoriadnych kvalitách svedčí fakt, že jeho služby využili aj Julian Lennon alebo David Bowie. Album obsahuje textovú prílohu v češtine aj angličtine a je vybavený fotografickou dokumentáciou Dušana Tománka, ktorý prezentuje okolie Mišíkovho bydliska pod starostlivým dohľadom Karla Halouna a Luďka Kubíka z grafického štúdia 3. dílna.

Význam tejto nahrávky zároveň nesie so sebou neúprosné posolstvo pesničkára a básnika Leonarda Cohena z CD You Want It Darker a prozaika, esejistu aj hudobníka Ivana Kadlečíka z knihy Žiť sa dá len autobiograficky. A to je poctivá výpoveď o sebe, o svojich najosobnejších pocitoch a o dobe, v ktorej žijeme.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie